Zamestnávatelia na Slovensku pozorujú na svojich ľuďoch za posledné dva roky zmeny v správaní. Vo väčšine prípadov ide o mierne negatívne dopady. Najhoršie dopadla spokojnosť ľudí v práci, jej zníženie spozorovalo až 75 % firiem.
Druhý najvýraznejší dopad vnímali zástupcovia spoločností pri motivácii pracovať. Tá je nižšia na 71 % pracoviskách. Presne 70 % firiem pozoruje na svojich ľuďoch stratu nadšenia a angažovanosti.
Poklesla aj lojalita, pracovná morálka, práca v tíme či produktivita. Vyplýva to z augustového prieskumu spoločnosti Profesia v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou.
Sledovanie pracovných ponúk
Pokles nálad na trhu práce vnímajú aj zamestnanci. Najväčšia časť z nich priznala negatívne zmeny, ktoré ovplyvnili ich správanie v práci. Až 45 % ľudí priznalo zníženie motivácie a 39 % v súčasnosti pracuje s menším nasadením.
Väčšina ľudí je dokonca otvorená zmene práce. Či už ide o aktívne hľadanie alebo aspoň príležitostné sledovanie ponúk na pracovnom portáli, uvažovanie o novom pracovisku priznalo až 68 % ľudí.
Zvýšená fluktuácia
Zvýšená fluktuácia by pritom mohla pri aktuálnej situácii spôsobiť firmám veľké problémy. „Problémom je nedostatok kandidátov na trhu práce vyplývajúci z akéhosi geografického a kvalitatívneho nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci. Viac než 50-tisíc ľudí nepracuje viac než štyri roky, takmer polovica nezamestnaných nepracuje viac než dva roky. Pandémia priniesla nárast dlhodobej nezamestnanosti, prácu si skôr nachádzali tí, čo ju stratili tesne predtým,“ vysvetľuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
O zmene práce neuvažuje len 31 % opýtaných. Pri pohľade na túto skupinu ľudí pozitívne vníma svoje súčasné pracovisko 81 % z nich. Výsledky prieskumu však ukázali, že ani v skupine ľudí, ktorí neuvažujú o zmene práce, nemusia byť všetci spokojní. V zmene ich brzdia obavy pre záväzky, napríklad hypotéku, či aktuálne neistá situácia v dôsledku vojny na Ukrajine.
Najčastejšie dôvody
Dáta Profesie pravidelne ukazujú, že keď menia ľudia na Slovensku prácu, dôvodom býva najmä nespokojnosť s platom. „To, že najčastejšie dva dôvody v tomto prieskume sa viažu práve na finančné ohodnotenie, preto nie je prekvapením. Na ďalších miestach však vidíme nespokojnosť s manažmentom a stratu zmysluplnosti práce. Toto sú veci, ktoré môžu byť špecifikom postcovidovej doby. Hybridná práca či trvalý home office kladie na manažérov iné nároky a podceňovanie tejto situácie nemôžeme považovať za profesionálny krok,“ hovorí riaditeľka Profesie Ivana Molnárová.
Riaditeľka Profesie upozorňuje, že výsledky prieskumu naznačujú, že aktuálne problémy môžu byť spojené aj s nízkou angažovanosťou firiem na prispôsobovaní sa novým pomerom na trhu práce.
Až 73 % ľudí uviedlo, že vo svojej firme nezaznamenalo žiadne aktivity, ktoré by mali podporiť lojalitu, motiváciu či prácu v tíme. Presne 12 % potvrdilo, že ich zamestnávatelia sa snažia mapovať aktuálnu situáciu, no iba desatina ľudí vníma konkrétne aktivity, ktoré by mali priniesť zmenu.