BRATISLAVA 15. marca (WEBNOVINY) –
Cena práce v SR stúpla rýchlejšie, ako bol priemer EÚ
Hodinová cena práce na Slovensku sa vo štvrtom štvrťroku tohto roka medziročne zvýšila viac, ako bol priemer eurozóny aj celej Európskej únie. Náklady na prácu v rámci eurozóny v poslednom kvartáli minulého roka medziročne vzrástli o 2,8 % a v rámci celej EÚ o 2,7 %. Na Slovensku bola cena práce v medziročnom porovnaní vyššia o 4,4 %. Vyplýva to z informácií, ktoré vo štvrtok zverejnil štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
Mzdové náklady na hodinovú cenu práce v rámci eurozóny boli vo štvrtom štvrťroku oproti rovnakému kvartálu predchádzajúceho roka vyššie o 2,5 % a ostatné náklady boli vyššie o 3,5 %. V rámci celej EÚ boli mzdové náklady na prácu medziročne vyššie o 2,6 % a ostatné náklady stúpli o 3,5 %. Na Slovensku sa v porovnaní s priemerom za eurozónu aj celú EÚ rýchlejšie zvýšili mzdové aj ostatné náklady. Mzdové náklady na prácu boli v SR v poslednom štvrťroku medziročne vyššie o 3,8 % a ostatné náklady oproti štvrtému kvartálu predchádzajúceho roka stúpli o 6,4 %.
V rámci krajín Európskej únie, z ktorých mal Eurostat údaje k dispozícii, sa vo štvrtom štvrťroku cena práce medziročne najviac zvýšila v Bulharsku (12,6 %), Rumunsku (8,6 %) a v Estónsku (7,2 %). Medziročné zníženie ceny práce zaznamenali v Írsku a Portugalsku (zhodne o 1,7 %) a Slovinsku (0,3 %).
Zamestnanosť v SR sa vyvíjala lepšie ako priemer EÚ
Zamestnanosť na Slovensku sa v záverečnom štvrťroku minulého roka v medzikvartálnom porovnaní aj oproti rovnakému štvrťroku predchádzajúceho roka vyvíjala lepšie, ako bol priemer za celú eurozónu aj za celú Európsku úniu.
Počet zamestnancov v eurozóne medzikvartálne klesol o 0,2 % a v rámci celej EÚ sa znížil o 0,1 %. Na Slovensku sa nezmenil. Medziročne zamestnanosť v rámci celej eurozóny oslabila o 0,2 %, v rámci celej EÚ sa nezmenila, ale na Slovensku o 0,9 % vzrástla. Vyplýva to z predbežných odhadov, ktoré vo štvrtok zverejnil štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
Medzikvartálne sa počet zamestnancov najviac zmenšil v Portugalsku (-2,7 %) a najvýraznejšie vzrástol v Lotyšsku (1,4 %). V medziročnom porovnaní najviac klesol počet zamestnancov v Grécku (-8,5 %) a najviac stúpol v Estónsku (4,8 %). Za celý minulý rok sa počet zamestnancov v rámci celej eurozóny zvýšil o 0,2 % v rámci celej EÚ stúpol o 0,3 %. V roku 2010 sa počet zamestnancov v eurozóne aj v celej EÚ zmenšil zhodne o 0,5 %.
„Veľa ľudí vyjadruje svoju nespokojnosť s tým, že sme jednostranne zameraní na automobilový priemysel, bez neho by to však u nás bolo výrazne horšie,“ skonštatoval riaditeľ firemného a investičného bankovníctva UniCredit Bank Miroslav Štrokendl. „Automobilky sú vcelku životaschopné inštitúcie a aj v týchto ťažkých rokoch neustále rastú a zvyšujú zamestnanosť,“ dodal. Dôvodom rastu slovenského priemyslu je podľa analytikov UniCredit Bank predovšetkým významný rast produktivity práce. „Na Slovensku je produktivita práce meraná cez paritu kúpnej sily najvyššia zo všetkých krajín strednej a východnej Európy,“ uviedol Štrokendl.
Na raste ekonomiky v poslednom desaťročí sa výraznejšie podieľali aj stavebníctvo, obchod a energetika. „Naopak, klesali odvetvia služieb v oblasti dopravy a skladovania, hotelov a reštaurácií,“ uviedol Štrokendl, ktorý vidí v oblasti služieb a najmä v cestovnom ruchu veľké rezervy. „V tejto oblasti je možný veľký nárast zamestnanosti,“ skonštatoval.
Vo firmách vlastnených zahraničnými investormi pracuje približne 33 % Slovákov. Pre porovnanie, v susednom Maďarsku je to asi 24 percent, v Nemecku približne 12 %. „Pozitívnou informáciou je to, že sa zvyšuje podiel odvetví s vyššou pridanou hodnotou,“ skonštatoval Štrokendl. Ako dodal, podiel high-tech odvetvia, do ktorého sa u nás započítavajú predovšetkým farmaceutická výroba a výroba televízorov vzrástol z 3,9 percenta v roku 2000 na 9,6 percenta v roku 2010. Ako uviedol analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, do roku 2000 bol high-tech sektor na Slovensku tvorený takmer výlučne farmáciou. „Za posledné desaťročie k nám prišlo do sektora spotrebnej elektroniky množstvo investícií, ktorých výroba smerovala hlavne na export“ uviedol Koršňák. Ako malá krajina by sme sa nemali spoliehať na domáci dopyt, ktorý nemá veľa možností rastu. „Sme malá ekonomika a sme odkázaní na priemysel a na export zo Slovenska,“ skonštatoval Koršňák.
Miroslav Štrokendl si myslí, že avizované dodatočné zdanenie bánk by neprinieslo štátu veľký úžitok. „Nie je to príliš šťastné riešenie,“ skonštatoval. Ako dodal, „akurát to ochudobňuje banky o zdroje, ktoré by mohli požičať ľuďom a firmám.“ Banky podľa Štrokendla potrebujú tvoriť zisk, aby sa mohli rozvíjať a podporovať ekonomiku. „Neviem prečo by sme mali byť zlí, ak tvoríme zisk,“ uzavrel.