Zamestnanosť na Slovensku a našich občanov v zahraničí tretí štvrťrok po sebe klesla. Počet pracujúcich podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) v treťom štvrťroku dosiahol 2 milióny 529,4-tisíca osôb.
Zamestnanosť tak bola medziročne nižšia o 2,2 %, čo predstavovalo úbytok o 55,7-tisíca osôb. V tlačovej správe o tom informoval Štatistický úrad SR.
Po šiestich rokoch rastu bola zamestnanosť tretí štvrťrok za sebou v útlme, upozornili štatistici. Miera poklesu zamestnanosti ovplyvnenej koronakrízou sa však oproti predchádzajúcemu štvrťroku spomalila, keďže v druhom štvrťroku tohto roka sa počet pracujúcich medziročne znížil o 2,5 %.
Podpora štátu na udržanie zamestnanosti
„Vplyv na aktuálny vývoj mala zvýšená aktivita podnikov podporená pomocou štátu na udržanie zamestnanosti,“ uviedol štatistický úrad.
Nezamestnanosť v Rimavskej Sobote by mohla klesnúť, postavia veľký priemyselný park
Oproti druhému kvartálu tohto roka sa sezónne očistená celková zamestnanosť medzikvartálne znížila len o 1,9-tisíca osôb. Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva, sa oproti tretiemu štvrťroku minulého roka znížila o 1 percentuálny bod na 72,4 %. Po odpočítaní osôb pracujúcich v zahraničí zamestnanosť na území Slovenska klesla o 2 % na 2 milióny 405,6-tisíca osôb.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Z 18 sledovaných odvetví dopad krízy v podobe úbytku pracujúcich pocítili v 11 odvetviach, kým v druhom štvrťroku klesli stavy pracujúcich až v 15 odvetviach.
„Negatívny dopad koronakrízy bol najvýraznejší v trhových službách, kde si kríza vybrala svoju daň na trhu práce najmä v ubytovacích a stravovacích službách,“ skonštatovali štatistici.
Nepriaznivý vývoj vo všetkých regiónoch Slovenska
Počet pracujúcich v tomto odvetví medziročne klesol o 10,6 %, resp. o 11,4-tisíca osôb. V doprave a skladovaní predstavoval pokles pracujúcich 7,5 %, teda o 12,9-tisíca ľudí a v odborných vedeckých a technických činnostiach 13 %, čo je 12,2-tisíca osôb.
Počet pracujúcich sa znížil aj v hlavných odvetviach hospodárstva, v priemysle o 0,9 % a v stavebníctve o 1,9 %. Prehĺbil sa aj pokles pracujúcich v poľnohospodárstve, medziročne bol ich počet nižší o 14,5 %.
Viac o téme: Koronavírus
Naopak, zamestnanosť sa aj v tomto období podstatne zvýšila v informáciách a komunikácii o 18,7 %. Vzrástol aj počet pracujúcich v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 13,7 %, tento segment však tvoril malý podiel na celkovej zamestnanosti.
Nepriaznivý vývoj na trhu práce sa prejavil aj vo všetkých regiónoch Slovenska. V každom z krajov zaznamenal štatistický úrad pokles zamestnanosti. Najväčší bol v Nitrianskom kraji, o 3,3 % a Prešovskom kraji o 2,9 %.
Do zahraničia odchádzalo menej Slovákov
V každom z nich pracovalo v medziročnom porovnaní o viac ako 10-tisíc osôb menej. Naopak, najnižší pokles bol v Košickom kraji o 0,6 % a v Trnavskom kraji o 1 %. Košický kraj bol zároveň jediným regiónom SR, kde vzrástla miera zamestnanosti, napriek tomu však zostal regiónom s najnižšou hodnotou tohto ukazovateľa v rámci SR, na úrovni 67,4 %.
Počet pracujúcich v zahraničí do jedného roka dosiahol v treťom štvrťroku 123,8-tisíc osôb. Za prácou do zahraničia odchádzalo zo Slovenska o 5,7 % menej osôb ako v treťom štvrťroku 2019. Migranti pracovali najčastejšie v stavebníctve, kde sa počet osôb medziročne zvýšil o 28 %, v priemysle (pokles o 28,1 %) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (pokles o 15 %).
Miera nezamestnanosti na Slovensku môže v ďalších mesiacoch mierne stúpať, očakávajú analytici
Z európskych krajín našli uplatnenie najčastejšie v Rakúsku (35,2-tisíc osôb), a to napriek najväčšiemu medziročnému poklesu. Za prácou do zahraničia odchádzali predovšetkým pracujúci z krajov východného Slovenska, každý druhý pracujúci v zahraničí pochádzal z týchto regiónov a ich počet sa napriek globálnemu poklesu medziročne zvýšil.
V priemere za prvý až tretí štvrťrok tohto roka zamestnanosť medziročne klesla o 2 % na 2 milióny 528,7-tisíca osôb.