So závislosťou na práci, výkone či dosahovaní úspechu môže človek fungovať celé desaťročia, dokonca celý život. Následky workoholizmu sú však širokosiahle – od straty vzťahov až po vážne zdravotné problémy. Prevenciou je hľadanie viacerých zdrojov sebahodnoty a sebapotvrdenia. Upozorňuje na to aj Svetový deň workoholikov, ktorý si pripomenieme 5. júla.
„Workoholizmus nie je samostatná diagnóza, skôr ide o symptóm mnohých iných diagnóz ako je obsesívne kompulzívna porucha (OCD), úzkostné poruchy či poruchy sebahodnoty a sebaidentity, dokonca môže ísť o symptóm nevyriešenej traumy a iných problémov,“ vysvetľuje psychologička Lenka Uherová. Pre ilustráciu, vlani VšZP evidovala 4 314 poistencov s diagnózou OCD a lekári minulý rok predpísali lieky na úzkostné poruchy spolu 101 535 poistencom VšZP.
Medzinárodné dáta ukazujú vyššiu mieru výskytu workoholizmu u žien, a to z dôvodu charakterových čŕt ako je perfekcionizmus a emocionálna zaangažovanosť. „Dáta zo škandinávskych krajín naznačujú, že najčastejšie workoholizmus zažívajú ľudia vo veku 46 – 58 rokov, s ukončeným maturitným až bakalárskym štúdiom, žijúci v partnerskom zväzku a v domácnosti bez detí. Treba však brať do úvahy, že dáta sú skreslené v zmysle vysokého štandardu práce v škandinávskych krajinách,“ približuje odborníčka.
Ako aj pri iných závislostiach, aj pri workoholizme platí, že človek má problém udržať si zdravú hranicu v práci a včas prestať. Často je to sprevádzané ignorovaním signálov tela ako je hlad či smäd. „Ja spozorniem vždy, keď mi klient vraví, že práca je jeho jediná aktivita, že ničomu inému sa nevenuje, nič iné ho/ju nezaujíma a na nič sa po práci neteší a zároveň, tá práca samotná neprináša naplnenie v ich živote. Vtedy môžeme hovoriť, že ide o workoholizmus,“ opisuje L. Uherová.
Najzávažnejším následkom workoholizmu môže byť celkový fyzický aj psychický kolaps. Ten však nemusí nastať celé roky. „Človek môže takto fungovať roky aj desaťročia, dokonca celý život. Pomaly celkovo zužuje svoj život iba na prácu a prichádza o hlboké vzťahy, stráca chuť tešiť sa z maličkostí, stráca schopnosť oddychovať a telo sa skrátka neregeneruje tak, ako to má biologicky nastavené. Workoholizmus býva často spojený s depresiou, úzkosťami, poruchami príjmu potravy, nespavosťou, búšením srdca,“ vymenúva psychologička. Prvé známky závislosti na práci sa tak dajú badať už po pár dňoch, kedy ignorujeme svoje psycho-fyziologické potreby.
Trend workoholizmu sa však posledných päť rokov postupne zlepšuje. Prispievajú k tomu absolventi škôl, ktorí už na pohovoroch hľadajú balans medzi prácou a voľným časom. „Ozdravuje to trh, organizácie tým pádom zlepšujú podmienky práce a výkonové staršie generácie sa inšpirujú, že trvalo udržateľná miera práce nie je taká, že robím na 100% svojich psychických aj fyzických síl, ale že môžem odvádzať kvalitnú prácu a zároveň rešpektovať svoje schopnosti a možnosti,“ sumarizuje Lenka Uherová. Ako prevencia pred workoholizmom funguje hľadanie a investovanie do bohatšieho a rôznorodejšieho zdroja sebahodnoty. „Rozdeľte si to na viac vecí. Keď potom v jednej nepôjde všetko podľa predstáv, alebo pochybíte, máte ďalšie zdroje potvrdenia aj inde,“ dodáva odborníčka.
Nájsť balans pomôže aj VšZP
Nájsť rovnováhu medzi súkromným a pracovným životom pomôže najmä ženám – matkám aj psychologické poradenstvo od VšZP. Službu bezplatného predpôrodné a popôrodného poradenstva, ktoré je rozšírené o pomoc psychológov, môžu bezplatne využiť poistenky VšZP online alebo telefonicky. Konzultácie vykonávajú skúsení psychológovia a psychiatri. Svoj termín a čas stretnutia s odborníkom si záujemkyňa rezervuje prostredníctvom stránky https://www.vszp.sk/mama/. Pri výbere termínu je tiež možné zvoliť si aj tému, o ktorej sa poistenka chce porozprávať. Klientka môže využiť dve bezplatné konzultácie s psychológom. „Všetky poistencom poskytnuté informácie v rámci registrácie i celého procesu poradenstva sú dôverné,“ dodáva manažérka komunikácie VšZP Eva Peterová.
Informačný servis