BRATISLAVA 13. januára (WEBNOVINY) – Polícia prejde historickou zmenou hodnotenia policajtov, ako aj ich kariérneho rastu.
„Policajti nie sú uzavretá komunita, nemyslia si, že oni sú tí hrdinovia a občania sú nutné zlo, ktoré im to sťažuje svojimi pripomienkami,“ vysvetlil princíp nového systému policajný prezident Jaroslav Spišiak. Podľa neho nový systém umožní individuálne hodnotenie každého policajta ako aj policajného šéfa. „Toto hodnotenie musí mať reálny dopad na služobný pomer konkrétneho policajta,“ vysvetlil. Chcel by, aby podľa neho mohli postupovať naostro od 1. júla tohto roka.
Doteraz šéfovia hodnotili policajtov tak, že na prázdny papier napísali podľa svojho subjektívneho názoru, ako daný policajt pracuje. Po novom budú postupovať podľa presne stanoveného systému hodnotiacich kritérií. To má umožniť aj kreovanie profesie policajta – každý bude presne vedieť, čo má splniť. Presné hodnotenie bude stanovené pre poriadkových, dopravných ako aj ostatných policajtov.
Nový systém, ktorý by mal podľa policajného prezidenta fungovať naplno od 1. júla, sa pozdáva aj policajným odborárom. „Pevne verím, že tento systém, ktorý pozostáva z konkrétnych a merateľných hodnôt, bude policajtov motivovať v práci, ukáže, aký je reálny stav v plnení úloh policajného zboru. Pokiaľ budú hodnotiace kritériá dobre doladené vo vzťahu k tomu, čo občan požaduje od policajného zboru, tak si myslím, že to bude veľmi dobre vplývať aj na dôveryhodnosť polície vo verejnosti,“ vyhlásil predseda Odborového zväzu polície Miroslav Litva. Odborári vítajú, že systém odstráni subjektivizmus hodnotenia a umožní uplatnenie najkvalifikovanejších a najkvalitnejších ľudí. Litva si myslí, že tento krok pomôže aj stabilizovať policajný zbor a pozdáva sa mu, že vylúči možnosť výnimiek v kariérnom raste. Obáva sa len toho, že systém bude trochu aj bolieť, keďže vylúči subjektívne vplyvy.
„Nesmie spať, nesmie piť kávu“
Spišiak uviedol ako príklad dopravného policajta, ktorého hlavným kritériom hodnotenia bude, či sa na jemu zverenom úseku stala počas jeho služby dopravná nehoda. „Je na ňom, ako to zabezpečí,“ vysvetlil Spišiak a dodal, že pri skončení služby bude musieť policajta zaujímať, ako to dopadlo. Napríklad, ak bude na ceste ľad, tak tam bude musieť stáť a upozorňovať vodičov, aby spomalili. U priestupkového policajta zas bude kritériom, či sa počas jeho služby v jeho rajóne spáchal trestný čin, či došlo k prenasledovaniu páchateľa a či získal informácie, na základe ktorých bude možné páchateľa zadržať. „Nesmie spať, nesmie piť kávu,“ konštatoval Spišiak a dodal, že si bude musieť zapisovať, čo sa tam deje, sledovať zverený úsek.
Každého policajta budú každý mesiac orientačne hodnotiť podľa stanovených kritérií. „Štvrťročne prebehne hodnotenie, ktoré bude mať dopad na jeho plat,“ dodal Spišiak. Zaviedli tri stupne hodnotenia: viac ako uspokojivý, uspokojivý a neuspokojivý, pričom všetky kritéria budú sumarizované v číslach, nepôjde o slovné opisy. Ak sa policajt dostane v štvrťročnom hodnotení do kategórie neuspokojivý, príde o osobný príplatok. Dostane ešte šancu zlepšiť sa v ďalšom štvrťroku. Ak opäť dopadne zle, nadriadený ho vyhodnotí ako nespôsobilého robiť danú funkciu a bude preradený na menej dôležitú funkciu. „Systém zároveň pomôže policajtom nájsť si svoje miesto, ktoré im vyhovuje,“ konštatoval. Ten, kto bude hodnotený ako viac uspokojivý, dostane odmenu a zvýšia mu osobný príplatok. Okrem výkonnostných kritérií sú v hodnotiacom hárku aj vedomostné kritériá a tretie sú osobnostné kritéria. „Pre každú jednu funkciu má súbor týchto kritérií inú váhu,“ vysvetlil Spišiak. Podľa policajného prezidenta budú tri kariérne rebríčky, jeden pre radových policajtov, druhý pre nadriadených a tretí pre topmanažérov. Policajt bude môcť postúpiť vždy len o jeden stupienok.
Nadriadených ohodnotia iným systémom
Hodnotiť budú aj nadriadených, tiež mesačne a štvrťročne, ale iným systémom. „Podľa manažérskych zručností,“ povedal Spišiak. Teraz už nebudú hodnotiť, či je najlepší policajt v nejakej činnosti, ale či je dobrý šéf. Polovicu jeho hodnotenia bude tvoriť hodnotenie jeho podriadených – ak polovica z nich vyhodnotia ako neuspokojivých, aj on bude neuspokojivý. Druhú polovicu bude tvoriť hodnotenie, či kolektív, ktorý riadi, dosahuje skupinové ciele. Ak napríklad naplánujú, že na danom oddelení znížia krádeže motorových vozidiel napríklad o 30 percent, tak to bude kritérium pre hodnotenie šéfa. Ak zistia závažné nedostatky, tak aj nadriadených vymenia. Známy a protežovaný policajt sa nemá šancu dostať k dobrému hodnoteniu, len výsledkami. Nový systém je pozitívny pre tých, ktorí nie sú politicky angažovaní. „Behom troch mesiacov bude jasné, kto je policajt a kto sa tvári, že je policajt,“ dodal Spišiak.
Ako dnes povedal Spišiak, systém platí aj pre neho. Keď už bude naplno fungovať a jeho priami podriadení by dopadli zle, teda aj on by vyšiel ako neuspokojivý, podal by demisiu a odišiel by. Spišiak sa na ohlásenie tejto reformy pripravoval 11 rokov, už v roku 2000 ako okresný policajný riaditeľ v Dunajskej Strede mal trojtýždňový vzdelávací kurz vo veľkej Británii. „Tam som sa dozvedel závažnú skutočnosť, že policajt je tam podľa prieskumov najváženejšou osobou,“ vyhlásil Spišiak. Preto začal skúmať, ako je to možné, a po návrate domov sa snažil zmeniť výkon služby v Dunajskej Strede, kde sa mu to podarilo. „Behom pol roka sme dosiahli lepšie výsledky, ako celé krajské riaditeľstvo Trnava dokopy,“ vysvetlil a dodal, že funkcionári boli nadšení. Pripustil, že policajti, ktorých sa nový systém týkal na neho podávali sťažnosti.
„Tento systém polície núti policajtov konať,“ konštatoval policajný prezident a dodal, že systém núti aj vyvodzovanie zodpovednosti, ak niekto nekoná tak ako má. Keď bol Spišiak neskôr viceprezidentom polície, systém sa mu nepodarilo presadiť v celom zbore, lebo nemal také kompetencie, ale podarilo sa mu ho zaviesť na útvaroch boja s organizovaným zločinom. Teraz, keď sa stal prezidentom Policajného zboru SR, tak našiel spoločnú reč s ministrom vnútra Danielom Lipšicom ktorý ho v tom podporil.
„Začíname spúšťať najrozsiahlejšiu reformu policajného zboru v posledných desaťročiach, ktorej cieľom je zvýšenie dôveryhodnosti policajného zboru,“ vyhlásil minister vnútra Daniel Lipšic s tým, že dôveryhodnosť našej polície nie je taká vysoká ako v západných krajinách, čo považuje za problém. „Môžeme mať aj viac policajtov v uliciach, aj lepšie zbrane a nepriestrelné vesty, ale ak nebudú polícii dôverovať naši občania, tak sa dopredu nepohneme,“ dodal minister. Jednou z hlavných inšpirácií pre nový systém hodnotenia slovenských policajtov je britský systém. Podľa Lipšica ani tam nemala v minulosti polícia veľkú dôveryhodnosť, ale keď systém otvorili, tak sa to zlepšilo. “Britský bobík je dnes symbol dôveryhodného policajta, ktorý pomáha občanom,“ vyhlásil Lipšic. Na Slovensku podľa neho bude základom hodnotenia našich policajtov hodnotenie verejnosťou. Podľa neho ide o historické otvorenie polície. Zo začiatku budú systém kalibrovať – teda nastavia kritéria, podľa ktorých potom budú policajtov „naostro“ hodnotiť.
Políciu reorganizovali, zrušili 205 riadiacich miest
Polícia má novú organizačnú štruktúru, ktorá podľa policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka umožní posilnenie výkonu služby policajtov. „Zistili sme, keď sme nastúpili, že systém je deformovaný v prospech tých, čo sú riadiaci, prípadne nevýkonní,“ vysvetľoval Spišiak na tlačovej besede. Zdôraznil, že samotný výkon služby robia policajti v základných útvaroch poriadkovej, dopravnej a kriminálnej polície. Zmeny si vyžiadala historická reforma hodnotenia policajtov a ich kariérneho rastu, ktorú v zbore spúšťajú. V najnižších súčastiach polície zvýšili počty policajtov v priamom výkone služby o 1 708 ľudí, ktorých tam presunuli z rôznych funkcií. Na úseku poriadkovej polície presunuli do výkonu služby 1 167, v dopravnej 155 a v kriminálnej 386 policajtov. Okrem toho zrušili 205 riadiacich funkcií a urobili z nich radové.
Ďalším cieľom je zjednotenie a zefektívnenie činnosti nosnej zložky polície, teda kriminálnej polície. „Konečne po veľa rokoch sme dospeli k tomu, že budeme na Slovensku mať len kriminálnu políciu. Nebude tu deformovaná táto činnosť dvoma rôznymi nesúrodými súčasťami – úsek vyšetrovania, úsek kriminálnej polície,“ vyhlásil Spišiak, ktorý takýto stav označil za „socialistický prežitok, ktorý neprinášal nič pozitívne, len sústavný boj o to, kto je hlavný, kto je podradný a vzájomný boj medzi týmito dvoma súčasťami.“ Spišiak považuje obe za nevyhnutné pre činnosť polície, lebo proti zločinu treba bojovať aj trestnoprocesne aj operatívne. Musí to však robiť jeden celok, tvrdí Spišiak. Podľa neho to bolo doteraz tak, že pozitívne hodnotenie vyšetrovateľov zapríčiňovalo antagonistické rozpory s pracovníkmi kriminálnej polície. A opačne operatívec, ktorý mal veľa poznatkov, veľa robil a bol teda pozitívne hodnotený, bol zas negatívne vnímaný vyšetrovateľmi, lebo „im celý prípad nafukuje a on nemôže reálne ten prípad podľa zákona ukončiť v lehotách, ktoré sú mu stanovené.“
Od 1. januára je v polícii systematizovaná služba kriminálnej polície a v ich útvaroch sú funkcie: vyšetrovateľ polície a referent, čiže operatívny pracovník. „Jedno riadenie, jeden postup“. Cieľovým stavom je podľa Spišiaka mať len vyšetrovateľov, teda policajtov kriminálnej polície ako všade na svete. „Ten policajt môže odhaliť zločin, vyšetrovať zločin, obviniť páchateľa a urobiť všetky úkony až po podanie návrhu na podanie obžaloby,“ vysvetlil Spišiak. Počty vyšetrovateľov sa budú postupne zvyšovať o operatívcov, ktorí zložia skúšky na vyšetrovateľov. Podľa Spišiaka sa doteraz nedarilo ich rady rozširovať. I keď kriminalita rástla, chýbali peniaze. „Zvýši sa minimálne o sto percent počet trestnoprocesne činných policajtov v policajnom zbore,“ uviedol policajný prezident.
KALIŇÁK: Reforma hodnotenia policajtov povedie k individualizmu
Bývalý minister vnútra a poslanec za stranu Smer-SD Robert Kaliňák nechce dopredu pochovávať alebo vyzdvihovať žiadnu iniciatívu na zmenu v policajnom zbore. Reagoval tak na začínajúcu sa reformu systému hodnotenia policajtov a ich kariérneho rastu, ktorú ohlásil policajný prezident Jaroslav Spišiak a minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). „Pre občanov Slovenskej republiky budú vždy najpodstatnejšie výsledky polície a to budeme samozrejme hodnotiť aj my,“ konštatoval Kaliňák. Exminister bude podľa jeho slov rád, ak sa podarí pokračovať polícii v nastúpenom trende posledných štyroch rokov, počas ktorých klesala kriminalita a stúpala objasnenosť.
Na margo nového hodnotenia policajtov, ktorých budú hodnotiť podľa presne stanovených kritérií, Kaliňák poznamenal, že nie je možné všetko posudzovať len podľa čísel. „Lebo v polícii je veľa rôznych typov služieb a každý prípad trestného činu je individuálny,“ zdôvodnil Kaliňák. Podľa neho nový systém hodnotenia v polícii povedie k inému princípu, aký uplatňovali počas jeho funkčného obdobia. „Ja som vždy presadzoval princíp tímu, než individualizmu, k čomu smeruje tento systém,“ vyhlásil exminister vnútra. Zaujíma ho, ako sa budú služobné hodnotenia spracúvať a aké kritériá stanovia pre také špecifické činnosti, ako sú policajní technici, ľudia z kriminalisticko-expertízneho ústavu či psovodi alebo ľudia pracujúci na oddeleniach dokladov. Podľa Kaliňáka policajti pracovali tvrdo aj doposiaľ, kým nové hodnotenia neboli. Teraz sa v polícii zavedie niečo, čo prirovnal k tzv. mliečnej lige, ktorá podľa neho mala stovky štatistických ukazovateľov. Kaliňák však nechce, aby sa z policajtov stali len plniči štatistík, za ktorými nebude vidieť človek.
Podľa nového systému kariérneho postupu budú môcť postupovať policajti z funkcie na funkciu vždy len o jeden stupienok vyššie. Kaliňák hovorí, že niečo podobné sa v polícii zaviedlo už vtedy, keď bol ministrom. „Zaujíma ma, ako sa zachovajú k tým, ktorí v rebríčku poskočili o viac ako jeden stupeň počas prvého polroka fungovania nového vedenia,“ povedal Kaliňák.
Reformu hodnotenia a kariérneho postupu sprevádzajú aj organizačné zmeny. Podľa Spišiaka sa v kriminálnej polícii spoja úseky tzv. operatívcov a vyšetrovateľov do jedného celku. Cieľovým stavom je podľa Spišiaka mať len vyšetrovateľov, teda policajtov kriminálnej polície, ktorí môžu odhaliť zločin, vyšetrovať zločin, obviniť páchateľa a urobiť všetky úkony až po podanie návrhu na podanie obžaloby. „Vyšetrovatelia a operatívci sú dve rozdielne služby, toto zlúčenie môže ublížiť obom na kvalite ich práce,“ upozorňuje Kaliňák, podľa ktorého sa uvidí, ako budú na súde úspešne prípady vyšetrené novým spôsobom.