Paríž 30. novembra (WebNoviny.sk) – Najväčšia konferencia o klimatických zmenách v dejinách začala sa dnes predpoludním v Paríži za účasti 151 šéfov štátov a vlád v nádeji, že sa podarí dosiahnuť historickú dohodu o obmedzení otepľovania planéty. Prvý prejav globálnej konferencie o klíme (COP21) predniesol peruánsky minister životného prostredia Manuel Pulgar-Vidal, ktorého krajina bola hostiteľom poslednej konferencie OSN a ktorý predsedníctvo COP21 odovzdal francúzskemu ministrovi zahraničných vecí Laurentovi Fabiusovi.
Pulgar-Vidal vo svojom prejave uviedol, že svet v súčasnosti čelí dvom hrozbám: terorizmu a klimatickým zmenám. Vyjadril presvedčenie, že záverečný dokument konferencie preukáže schopnosť krajín sveta, že dokážu spolupracovať v boji s globálnym otepľovaním aj terorizmom. Šéf francúzskej diplomacie vo svojom prejave vyjadril nádej, že rokovania o parížskej zmluve o klíme budú úspešné. Dodal, že „úspech pri príprave záverečného dokumentu zatiaľ nebol dosiahnutý, ale je dosiahnuteľný“. „Máme povinnosť dosiahnuť úspech, pretože je to príliš dôležité a klimatické zmeny sú priveľkou hrozbou na to, aby sme sa uspokojili s minimálnou dohodou,“ zdôraznil Fabius.
Francúzsky prezident Francois Hollande vo svojom prejave upozornil, že budúcnosť planéty a osud miliárd ľudí bude závisieť od rozhodnutí, ktoré majú byť prijaté v Paríži. Dodal, že zmluva o otázkach klimatických zmien, ktorá by mala byť prijatá, musí byť „univerzálna a záväzná“. Podľa Hollanda by hlavnú zodpovednosť za zmeny klímy na planéte mali niesť rozvinuté štáty, lebo práve tie vyprodukovali väčšiu časť skleníkových plynov. Navrhol tiež, aby tie ekonomiky, ktoré sa rozvíjajú najdynamickejšie, urýchlili svoj prechod na obnoviteľné zdroje energie.
Americký prezident Barack Obama vyhlásil, že Spojené štáty – ako druhý najväčší producent skleníkových plynov – prijímajú svoj diel zodpovednosti za klimatické zmeny a sú pripravené zapojiť sa do boja proti globálnemu otepľovaniu. Obama však zdôraznil, že opatrenia, ktoré svet v tomto smere prijme, nesmú ísť na úkor ekonomického rastu, uviedla agentúra Reuters. „USA nielen chápu svoju úlohu pri vzniku tohto problému, ale prijímame aj svoju zodpovednosť niečo v tomto smere urobiť,“ vyhlásil šéf Bieleho domu na úvod konferencie.
Obama vo svojom vystúpení varoval, že klimatické zmeny môžu ovplyvniť 21. storočie dramatickejšie než iné hrozby, ktorým čelí súčasný svet. Varoval, že ak sa nepodarí výrazne obmedziť emisie skleníkových plynov, môže to viesť k nepredvídateľným dôsledkom, medziiným k masovým presunom obyvateľstva z oblastí najviac postihnutých dôsledkami otepľovania. Prezident USA označil parížsku konferenciu za „akt odporu“ a odhodlania medzinárodného spoločenstva po teroristických útokoch vo francúzskej metropole z 13. novembra. Ocenil pritom Francúzsko za to, že napriek útokom neustúpilo od zorganizovania klimatických rozhovorov.
Podľa očakávaní organizátorov by sa na rokovaniach a debatách v rámci COP21 malo v najbližších dvoch týždňoch zúčastniť od 40.000 do 45.000 delegátov. Po víkende, keď sa v 175 krajinách sveta uskutočnilo vyše 2000 pochodov, ktorých účastníci žiadali, aby z Paríža vzišla, „silná dohoda“ ohľadom klimatických zmien, budú v Paríži lídri štátov a vlád hovoriť o záväzkoch svojich krajín v oblasti ochrany planéty. Súčasne na demonštráciách zaznievalo, že „slová nestačia“ a „treba prejsť k činom“. Rokovanie COP21 sa koná na výstavisku Le Bourget pri Paríži, ktoré sa podľa novinárov podobá na „pevnosť“. Okolo areálu výstaviska hliadkuje vyše 3000 príslušníkov bezpečnostných zložiek a priamo v dejisku konania sa o bezpečnosť účastníkov stará ochranka OSN.
Novinári francúzskej televízie BFMTV informujú, že kontroly pri vstupe do rokovacích sál pripomínajú kontroly na letiskách: treba prejsť cez niekoľko bezpečnostných rámov a podrobiť sa pomerne „dôkladnej osobnej kontrole“. Tieto bezpečnostné opatrenia súvisia aj s nedávnymi teroristickými útokmi v Paríži, pri ktorých zahynulo 130 ľudí a ďalších vyše 350 ich utrpelo zranenia.
