Oslavy Nového roka sa už tradične spájajú so zábavnou pyrotechnikou. Čo je však pre človeka chvíľkovou zábavou, mnohým zvieratám spôsobuje utrpenie. Najohrozenejšou skupinou sú psy, kone a vtáky. Zvieracia ombudsmanka Zuzana Stanová vyzýva, aby ľudia zábavnú pyrotechniku nevyužívali.
„Uvedomujeme si, že v prípade veľkých mestských ohňostrojov nie je také jednoduché ich zrušiť pár dní pred Silvestrom, keďže sú objednané niekoľko týždňov dopredu. Niektoré mestá sa však predsa len rozhodli takýto krok urobiť. Pevne veríme, že tento druh zábavy, ktorý škodí životnému prostrediu a tiež zvieratám, bude stále na väčšom ústupe. Chceme však apelovať najmä na jednotlivcov, aby sa používaniu zábavnej pyrotechniky vyhli,” hovorí zvieracia ombudsmanka. Taktiež dodáva, že existuje niekoľko alternatív, ktoré môžu ohňostroj nahradiť. Veľmi populárna je v poslednej dobe laserová šou, ktorú už využívajú v mnohých európskych mestách. Je nehlučná, no zároveň efektná a neškodí prírode a zvieratám.
Sluch cicavcov a vtákov je vo väčšine prípadov niekoľkonásobne citlivejší ako sluch ľudí. Preto im búchanie pyrotechniky spôsobuje stres, úzkosť a strach. Podľa dostupných štúdií až 45% psov trpí fóbiou z pyrotechniky a takmer 80% koní úzkosťou spôsobenou výbuchmi. Až u tretiny z nich spôsobia zranenia v dôsledku paniky a pokusu o útek, keď sa napríklad snažia preskočiť plot. Mačky sú voči hluku z ohňostrojov vo všeobecnosti odolnejšie ako psy a kone, ich prejavy strachu sú miernejšie. Taktiež sa však snažia schovať alebo ujsť.
Veterinárna lekárka z Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach, ktorá spolupracuje so Zvieracím obudsmanom, odporúča zviera na silvestrovskú noc pripraviť dopredu. „Pred očakávaným časom spustenia hlavnej pyrotechnickej paľby je vhodné psa vyvenčiť s dostatočným predstihom, ideálne ešte pred zotmením. Doma vytvorte priestor, kde sa cíti bezpečne. Svetelné efekty sprevádzajúce výbuchy sa eliminujú zatemnením miestnosti tmavými závesmi alebo roletami. Hluk je vhodné prekryť inými zvukmi z televízie alebo rádia. Počas explózií by mal byť majiteľ zvieraťu nablízku, neignorovať ho, ale ani prehnaným spôsobom neľutovať a neutešovať. Mohlo by to v ňom strach ešte viac prehĺbiť. Zvieratko by malo zo svojho majiteľa cítiť skôr vyrovnanosť a pokoj, nie súcit.
Každý náš zvierací kamarát je individuálny jedinec, a preto na každého platí niečo iné. Na trhu je množstvo prírodných preparátov, ktoré môžu zmierniť strach, sú to napríklad obojky alebo spreje. U niektorých psov funguje na potlačenie paniky metóda špeciálneho previazania šatky cez telo alebo trička proti úzkosti. Ideálne je zviera privykať na rôzne zvuky ešte ako šteňa. V dospelosti je tiež možné mu so strachom pomôcť vhodným tréningom, ktorý realizuje odborný cvičiteľ psov,” vysvetľuje MVDr. Martina Karasová. Taktiež dodáva, že v období sviatkov a pred sviatkami je nevyhnutné venčiť psa na vôdzke, nikdy nie navoľno. Každý pes musí byť označený mikročipom, no pre rýchlejšiu identifikáciu nájdeného vystrašeného psa je vhodné označiť ho tiež telefónnym číslom majiteľa, na obojku či postroji. Vhodné riešenie na úzkosť zvieraťa môže poskytnúť aj veterinárny lekár, napríklad poskytnutím tzv. anxiolytík, liečiv na potlačenie úzkosti.
Úzkosť však nie je jediným problémom, ktorý môže zábavná pyrotechnika zvieratám spôsobiť. O ďalších rizikách hovorí M. Karasová: „Hluk spôsobený ohňostrojmi a pyrotechnikou môže viesť k poškodeniu alebo strate sluchu. Škodlivé častice ako jemný prach, ktoré sa uvoľňujú pri výbuchu, sú pri vdýchnutí toxické. Chemické látky sú tiež nebezpečné pre zvieratá s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, ako je napríklad astma. Ohňostroj teda nepredstavuje nebezpečenstvo len pre zvieratá, ktoré žijú alebo sa pohybujú v exponovanej oblasti, ale vzduchom sa toxický prach šíri aj na vzdialenejšie miesta. U zvierat, najmä u mačiek a psov, existuje riziko olízania alebo zjedenia zvyškov po ohňostroji, ktoré obsahujú toxické zložky, napríklad rôzne kovy, ktoré môže spôsobiť zvieratám otravu. Zvieratá, ktoré sa ocitnú v blízkosti vybuchujúcej pyrotechniky, sú vystavené riziku popálenín alebo poškodenia očí. Neopatrné používanie zábavnej pyrotechniky môže spôsobiť nielen ľuďom, ale aj zvieratám, aj tým voľne žijúcim, zmrzačenie a smrteľné nehody.”
Zábavná pyrotechnika ohrozuje nielen domáce zvieratá, ale aj tie, ktoré žijú vo voľnej prírode alebo v ZOO. „Hluk z výbuchov môže u vtáctva spôsobiť tachykardiu a dokonca až smrť. Kvôli výraznému stresu, ktorý im pyrotechnika spôsobuje, opustia dočasne alebo natrvalo miesta, kde hniezdia. Mnoho vtákov, ktoré v panike odletia zo svojich hniezd sa už nedokáže do nich vrátiť a ich mláďatá ostanú opustené. Dezorientácia a stres môže tiež spôsobiť nalietavanie do budov, zranenia a smrť,” upozorňuje lekárka.
Zvieracia ombudsmanka hovorí aj o ďalších silvestrovských zábavách, ktoré môžu zvieratám uškodiť: „Počas silvestrovskej noci, ale aj v iných obdobiach roka, sú v poslednej dobe mimoriadne obľúbené aj takzvané lampióny šťastia. Tie však prinesú krátkodobý pocit šťastia len ľuďom, ktorí ich vypustia do vzduchu. Takéto lampióny sú nielen potenciálnym zdrojom požiaru, ale tiež škodia zvieratám, ktoré sa do nich často zamotajú alebo ich skonzumujú a následne uhynú.”
Zvieracia ombudsmanka na záver dodáva, že pyrotechnika spôsobuje ťažkosti nielen zvieratám, ale aj deťom a starým ľuďom, preto je potrebné vyhýbať sa miestam, kde sa tieto ohrozené skupiny vyskytujú. Proti individuálnemu používaniu pyrotechniky môže zakročiť aj samotná obec. „Z dôvodu ochrany verejného poriadku môže obec všeobecne záväzným nariadením obmedziť alebo zakázať používanie pyrotechnických výrobkov kategórie F2, F3, P1 a T1 na území obce alebo v jej častiach,” vysvetľuje Z. Stanová.
Oslavy Nového roka odporúča prežiť v tichu s ohľadom na druhých ľudí, tak ako je to v prípade vianočných sviatkov.
Inzercia