Magda Sayeg nie je typickou pouličnou umelkyňou. Namiesto toho, aby maľovala na steny alebo tagovala budovy rôznymi nápismi, obaľuje predmety v uliciach metropol do útulnej farebnej pleteniny. Betónovým stĺpom, oceľovým konštrukciám ale aj stromom či sochám v meste tak dodáva pocit ľudského tepla.
Štrikovanie a hačkovanie dúhových svetrov pre neživé objekty je v USA známe pod názvom yarn bombing – teda bobmardovanie priadzou – a za posledné desaťročie sa stáva čoraz populárnejším. Za priekopníčku tohto netradičného umenia mnohí považujú práve Američanku Magdu Sayeg, ktorá je zároveň zakladateľkou platformy Knitta Please. Pod jej rukami vznikli dnes už ikonické štrikované autobusy v Mexiku či inštalácie na Williamsburg Bridge v New Yorku.
Kým Magda najprv tvorila sama, v roku 2005 uprednostnila tímovú prácu a založila priestor, ktorý spája všetkých ľudí zdieľajúcich vášeň pre pouličné pleteniny. Spolu s nimi organizuje akcie na hromadné zababušenie pouličných lámp, značiek, stĺpov či parkovacích hodín. S posilou si trúfa aj na väčšie predmety ako dopravné prostriedky či sochy. „Mojou hlavnou motiváciou je povzbudzovanie ľudí, aby tvorili a zapájali sa. Zbožňujem, keď ma dielo iného umelca inšpiruje a donúti premýšľať o mojom okolí, práci či živote v iných dimenziách,“ hovorí umelkyňa.
Hoci jej diela nie sú vždy a všade vítané, ľudia k nim majú zväčša pozitívny vzťah. A ak by náhodou niekomu oblečenie pre neživé veci prekážalo, stačí pár strihov nožnicami a veci sa vrátia do šedej reality.
www.magdasayeg.com
