S veľkým smútkom som sa dozvedel, že nás vo veku 95 rokov opustil Ivan Okáli. Ľavicový intelektuál, syn legendárneho DAV-istu Daniela Okáliho, špičkový ekonóm, ktorého nazývali pán vedec, mimoriadne skromný a vo vedeckej komunite rešpektovaný muž, ktorý nevyhľadával publicitu.
Ivan Okáli bol autorom viacerých priekopníckych vedeckých prác, ktoré nielen posúvali naše poznanie o spoločnosti a jej ekonomike, ale stali sa aj podnetom pre reformné politiky.
A vyvolávali tiež politické kontroverzie, keď spolu s Jozefom Markušom, Jozefom Sokirom, Jozefom Vojtkom, Milanom Šikulom a Milanom Bučekom publikovali v Ekonomickom časopise článok „Hospodársky mechanizmus v etape vytvárania intenzívneho typu rozšírenej reprodukcie” s podtitulom Náčrt koncepcie”, vtedajší predseda Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie ÚV KSČ a neskorší generalny tajomník strany Milouš Jakeš poslal kvôli tejto štúdii do Bratislavy vyšetrovaciu komisiu.
Oponenti štúdie, ktorá o. i. dokazovala, že trhové vzťahy nie sú cudzie socialistickej ekonomike, označovali jej autorov za naivných, mierne popletených rojkov. Vedenie SAV tento atak normalizačných dogmatikov, ktorí odmietali zásadné zmeny v hospodárskom mechanizme, zahralo do stratena. A od roku 1982 bol Ivan Okáli riaditeľom Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Zomrel americký herec, ktorý hral v oscarovej snímke Čata aj v Nezvratnom osude
V čase prestavby svojím politickým vplyvom, vrátane schopnosti získať do ústavu a udržať v ňom schopných ľudí, aj takých, ktorí mali kádrové problémy, ako aj vďaka manažérskym schopnostiam vytvoril podmienky pre vypracovanie „Súhrnnej prognózy ekonomického a sociálneho vývoja SSR.” Práce na nej sa začali roku 1986.
Na konci 80. rokov priniesla poznanie, že zaostávanie za vyspelými krajinami nie je možné prekonať na základe postupného zdokonaľovania direktívneho, administratívno-centralistického riadenia socialistickej ekonomiky, ale že treba tento systém dôsledne prekonať a prejsť na trhové hospodárstvo.
Na pôde Slovenskej televízie sa Okáliho zásluhou uskutočnili v roku 1989 diskusie medzi autormi prognózy a vysokými predstaviteľmi straníckeho a štátneho aparátu. Predstavitelia moci v týchto diskusiách pôsobili bezradne, lebo proti záverom „Súhrnnej prognózy” nedokázali argumentovať. „Súhrnná prognóza” sa tak miesto príťažlivej rozvojovej vízie spoločnosti, ktorú si malo vedenie Komunistickej strany Slovenska osvojiť, stala jedným z rozhodujúcich faktorov porážky komunistického režimu.
Pavel Hoffmann, jeden z kľúčových tvorcov „Súhrnnej prognózy”, o ktorého zotrvanie v Ekonomickom ústave SAV Ivan Okáli tak bojoval, sa v rámci vlády národného porozumenia stal prvým podpredsedom Štátnej plánovacej komisie. Po voľbách v roku 1990 sa za Verejnosť proti násiliu stal ministrom vlády ČSFR a od októbra 1991 jej podpredsedom a predsedom Rady hospodárskej a sociálnej dohody ČSFR.
Jozef Markuš, ktorý viedol práce na dlhodobej súhrnnej prognóze najprv v Ekonomickom ústave a v rokoch 1988-1989 v Prognostickom ústave SAV, ktorého bol v rokoch 1988-1989 riaditeľom, sa v decembri 1989 stal podpredsedom slovenskej vlády národného porozumenia.
Po Novembri ´89 sa Ivan Okáli ako radový člen KSS zaradil medzi tých, ktorí presadzovali jej transformáciu na stranu sociálnodemokratického typu – na SDĽ. Vytvoril klub ekonómov, ktorý prispel k vzniku moderného programu SDĽ zameraného na presadzovanie sociálne a ekologicky orientovaného trhového hospodárstva. Jeho vyjadrením bol článok 55 Ústavy SR, ktorý do nej 1. septembra v roku 1992 presadila SDĽ a v ktorom sa uvádza: „Hospodárstvo SLovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.”
Ivan Okáli bol tiež človekom, ktorý prinášal poznanie o zložitostiach integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie a o fungovaní jednotného trhu. Významne so svojimi kolegami z klubu prispel k programu SDĽ zameranému na integráciu SR do EÚ.
Ivan Okáli vychoval v Ekonomickom ústave SAV množstvo vynikajúcich ekonómov. Viacerí z nich pôsobili v spomínanom Klube ekonómov SDĽ. Spomeniem aspoň jeho neskoršieho nástupcu na poste riaditela ústavu Milana Šikulu, Jána Išu, Jozefa Sokiru a Brigitu Schmögnerovú. Vďaka tomu mohla SDĽ ako opozičná strana prichádzať s relevantnou odbornou kritikou hospodárskej politiky Mečiarových vlád.
Ivanom Okálim vedený klub ekonómov SDĽ bol dôležitým odborným zázemím pre pôsobenie ministrov za SDĽ v širokej koaličnej vláde Jozefa Moravčíka v roku 1994 (podpredsedníčka vlády pre ekonomiku Brigita Schmögnerová, minister hospodarstva Peter Magvaši, minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš).
Táto expertná podpora bola však ešte dôležitejšia pre ministrov za SDĽ vo vláde Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998-2002, ktorá musela dať do poriadku verejné financie a ekonomiku a zároveň presadiť reformy potrebné pre pokrok v prístupových rokovaniach s EÚ.
V tejto vláde sa bývalá vedecká pracovníčka Ekonomického ústavu SAV, ktorý viedol Ivan Okáli, Brigita Schmögnerová, stala v roku 2000 ministerkou financií roka podľa prestížneho časopisu Euromoney. Odbornú podporu Okáliho poradného tímu využívali pri presadzovaní reforiem aj minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši a minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš.
To podstatné v živote Ing. Ivana Okáliho, DrSc., bola ekonomická veda. Autoritu, ktorú si na tomto poli získal, dobre ilustruje vyjadrenie Brigity Schmögnerovej, ktorá bola najvyššie slovenskou postavenou ženou v medzinarodných organizáciách.
Svojho bývalého riaditeľa a spolupracovníka si váži pre tieto vlastnosti: „Po prvé preto, že v období normalizácie ako riaditeľ Ekonomického ústavu SAV mal odvahu vytvárať v ústave atmosféru umožňujúcu diskutovať odborne a pokiaľ existovali pádne argumenty aj kriticky voči oficiálnej politike. Po druhé preto, že okrem toho, že viedol ústav organizačne, mal kapacitu aj na to, aby Ekonomický ústav SAV usmerňoval aj vedecky. Po tretie preto, že hodnotil zamestnancov podľa výsledkov a nie iných pochybných kritérií.”
S Ivanom Okálim stráca Slovenská republika veľkého človeka, čo ako žil nenápadne. Česť jeho pamiatke!