BRATISLAVA 14. septembra (WEBNOVINY) –
Ústavný súd označil „zákaz zisku“ zdravotných poisťovní“ za protiústavný. Potvrdil tým, že zdravotné poisťovne majú pri verejnom zdravotnom poistení právo nechať si zisk pre seba?
Advokátka Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková: To je čiastočná pravda. Ústavný súd totiž tiež vyslovil názor o legislatívnej „nedokonalosti“ pôvodného znenia zákona o zdravotných poisťovniach z roku 2004 a o jeho nedostatočnej legislatívnej skĺbenosti s inými právnymi predpismi (napr. zákonom o rozpočtových pravidlách, či zákonom o zdravotnom poistení). Práve tieto nedokonalosti mohli viesť zdravotné poisťovne k pocitu, že majú komerčný charakter, že poistné príspevky poistencov sú majetkom akcionárov týchto spoločností, a že hlavným cieľom činnosti zdravotných poisťovní je dosahovanie zisku s nárokom akcionárov na jeho voľné použitie. Napadnutej novele z roku 2007 zase vyčítal, že nie je racionálne previazaná s legitímnym cieľom a že sa pokúšala o zmenu v roku 2004 nastaveného systému verejného zdravotného poistenia, no nerealizovala ju v ústavou ustanovených limitoch. Zjednodušene povedané, cieľ novely bol správny, ale spôsob nie. Z poisťovní orientovaných na zisk chcela spraviť neziskovky bez toho, aby odstránila legislatívne nedostatky, vrátane tých interpretačných, pôvodného zákona o ZP. Takéto nedôslednosti novely viedli k jej ústavnej neakceptovateľnosti. Ústavný súd potvrdil v podstate tie slabé miesta napadnutej novely, ktoré som označila v článku z roku 2009.
Zdravotné poisťovne zase môžu vyplácať zisk svojim akcionárom, ak splnia dve podmienky. Prvou z nich je povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu až do výšky 20 percent splateného základného imania. Druhou je povinná tvorba technických rezerv na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v čakacích zoznamoch. Považujete to za dobré riešenie?
Advokátka Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková: Považujem za rozumné, že došlo k zmene ohľadne „absolútneho zákazu zisku“, ako sa toto legislatívne obmedzenie ľudovo nazýva, minimálne to zlepšilo situáciu v arbitrážnych sporoch s poisťovňami. Tieto podmienky však považujem len za povrchné riešenie, navyše pre poisťovne nepredstavujú ťažko prekonateľnú prekážku ako sa dostať k zisku. Základné imanie sa dá predsa znížiť a výkonov, na ktoré musia zdravotné poisťovne tvoriť čakacie zoznamy, nie je veľa.
Prečo si myslíte, že je to len povrchné riešenie?
Advokátka Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková: Pretože prvé chyby sa urobili už v roku 2004, keď sa nastavovala forma organizácie verejného zdravotného poistenia ako právny základ realizácie a garancií základného ústavného práva na ochranu zdravia a na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia. Na nedôsledne postavených právnych základoch nemôžu ďalšie čiastkové legislatívne zmeny viesť k reálnemu zefektívneniu zdravotníckej starostlivosti a už vôbec nie k jej skvalitneniu. Momentálne je vzorec správania sa poisťovne nastavený príliš jednoducho: čím lacnejšie zdravotnícku starostlivosť nakúpim, tým viac zarobím. Každá doterajšia legislatívna zmena (obávam sa, že aj tie pripravované) len formálne deklaruje smerovanie ku prospechu pacienta, ale už i prax ukázala, že biznis prevládol nad ústavným právom na ochranu zdravia; odvodová záťaž sa stupňuje, rastú aj doplatky pacientov, ale rozsah zdravotnej starostlivosti, hradenej z poistenia, sa zmenšuje.
Takže svoj podiel na vzniku arbitráží má aj zákon z roku 2004?
Advokátka Jana Martinková z advokátskej kancelárie Advocatus Martinková: Podľa mňa áno, aj z dôvodov spomenutých v odôvodnení nálezu ÚS SR.