BRATISLAVA 28. apríla (WEBNOVINY) – Pred 19 rokmi zavraždili Róberta Remiáša. Jeho vražda doteraz nebola objasnená. Zahynul večer 29. apríla 1996 po výbuchu automobilu.
Pod autom na kombinovaný benzínový a plynový pohon 26-ročného bývalého príslušníka kriminálnej polície bola nastražená výbušnina. Na mieste vraždy v Bratislave na Karloveskej ceste je kríž.
Z prípravy vraždy bola podozrivá vtedajšia tajná služba. V súvislosti s vraždou bol obvinený vtedajší riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa, ktorého však neskôr súd zbavil obvinenia.
S Mečiarovými amnestiami sa KDH nezmieri
Tragédiu si na mieste výbuchu chce pripomenúť KDH. „Som presvedčený, že spomienka je dôležitým vyjadrením pamäti a odhodlania nastoliť spravodlivosť,“ povedal v utorok pre agentúru SITA predseda KDH Ján Figeľ, podľa ktorého kresťanskí demokrati amnestie Vladimíra Mečiara tak nenechajú.
„Spomienku chceme posilniť aktívnou webstránkou, ktorá bude pripomínať nielen túto vraždu, ale aj akty štátneho zločinu z obdobia Vladimíra Mečiara,“ zdôraznil.
Vražda Remiáša vs. zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny
Remiáš pomáhal Oskarovi Fegyveresovi, ktorý bol korunným svedkom v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny.
V roku 2012 sa vláda, ktorú viedla Iveta Radičová ospravedlnila rodine Michala Kováča a blízkym príbuzným Róberta Remiáša za to, že sa nevyšetrilo vážne podozrenie účasti štátnych orgánov na trestnej činnosti, pričom konaním predstaviteľov iných štátnych orgánov nebolo umožnené, aby tieto činy boli riadne vyšetrené a ich vinníci potrestaní.
V parlamente sa nikdy nenašla ústavná väčšina, ktorá by zrušila amnestie Vladimíra Mečiara ako zastupujúceho prezidenta z roku 1998. Podľa vlády Ivety Radičovej amnestie znemožnili dôsledné vyšetrenie a spravodlivé uzavretie trestných činov súvisiacich so zavlečením prezidentovho syna Michala Kováča do zahraničia.
„Boli udelené v súvislosti so skutkami, pri ktorých dodnes existuje podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgány,“ zdôraznila vláda vo vyhlásení v roku 2012.
