OŠ/DŽALALABÁD/BERLÍN 16. júna (WEBNOVINY) – Z Kirgizska už pred etnickými nepokojmi utieklo do susedného Uzbekistanu viac ako 100 000 Uzbekov. Desiatky tisícov ďalších čakajú neďaleko juhokirgizského mesta Džalalabád, kým sa dostanú na druhú stranu kirgizsko-uzbeckej hranice. „Kirgizi sú ako besní. Chcú nás zlikvidovať,“ cituje agentúra AP jedného z mála príslušníkov uzbeckej menšiny, ktorí zostali v ďalšom juhokirgizskom meste Oš. Abdumanap Mamasydykov tvrdí, že v meste Oš zostal len preto, lebo jeho rodičia sú už príliš starí na dlhú cestu do Uzbekistanu. V stredu pochovával svoju sestru, ktorá podľa neho prišla o život pri streľbe zo strany kirgizských vojsk.
Celkovo sa počet obetí nepokojov na juhu Kirgizska vyšplhal podľa údajov kirgizského ministerstva zdravotníctva už na 189, zranenia utrpelo ďalších 1 910 ľudí. Podľa pozorovateľov je však počet obetí zrejme oveľa vyšší. Ministerstvo totiž podľa všetkého neeviduje ľudí, ktorých ich rodiny pochovali v deň ich úmrtia alebo hneď nasledujúci deň, ako to vyžaduje moslimská tradícia.
Tvrdenia Uzbekov, že proti nim útočí kirgizská armáda, sa podľa AP nedajú overiť, faktom však je, že zahraniční novinári v Oši nevideli žiadnych iných ozbrojencov, len príslušníkov kirgizských ozbrojených síl.
V Oši aj v Džalalabáde boli zničené a vypálené desiatky domov, pričom všetky patria Uzbekom. Na domoch obývaných Kirgizmi sa podľa reportéra agentúry AFP objavili nápisy KG, čo je skratka pre kirgizský odpor, pričom tento nápis znamená, že domy majú zostať neporušené. V Džalalabáde zhorel do tla aj veľký hotel, ktorý bol dominantou hlavného námestia, ako aj budovy miestnej televízie a rozhlasu.
V súvislosti so situáciou na juhu Kirgizska už bije na poplach aj medzinárodné spoločenstvo. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v stredu varoval, že ak zahraničie čím skôr nezasiahne, dôjde v Kirgizsku ku katastrofe s ďalekosiahlymi dôsledkami.
Kirgizská dočasná vláda by nemala ani napriek prebiehajúcim násilnostiam na juhu krajiny posúvať plánovaný termín referenda o ústavných zmenách, ako ani termín predčasných parlamentných volieb. Už v utorok sa na tom zhodli predstavitelia OSN aj Európskej únie. Referendum aj voľby treba uskutočniť v plánovaných termínoch, vyhlásil na návšteve v kirgizskom hlavnom meste Biškek riaditeľ Regionálneho strediska OSN pre preventívnu diplomaciu v strednej Ázii, slovenský diplomat Miroslav Jenča. Podobný názor v utorok prezentoval aj nemecký veľvyslanec v Kirgizsku Holger Green, ako aj viacerí ďalší predstavitelia krajín EÚ.
Referendum o ústavných zmenách, ktoré pripravila dočasná vláda Rozy Otunbajevovej, sa má konať 27. júna, predčasné parlamentné voľby sú plánované na október. Dohady, že by sa oba termíny mohli posunúť, sa začali množiť po tom, čo sa na juhu krajiny, kde má silné zastúpenie uzbecká menšina podporujúca zosadeného prezidenta Kurmanbeka Bakijeva.
Bakijeva zosadili opozičné sily pri aprílových nepokojoch, ktoré si vyžiadali 90 obetí. Po putovaní po viacerých susedných krajinách Bakijeva aj s rodinou nakoniec prichýlilo Bielorusko a osobne sa mu za bezpečnosť zaručil bieloruský prezident Alexander Lukašenko.
Prišla prvá zahraničná pomoc pre utečencov z Kirgizska
V uzbeckom meste Andidžon v stredu pristálo prvé lietadlo so zahraničnou humanitárnou pomocou pre utečencov zo susedného Kirgizska, ktorých vyhnalo z krajiny etnické násilie. Tlačovú agentúru AFP o tom informovali predstavitelia miestnej pobočky uzbeckého ministerstva pre mimoriadne situácie. Náklad lietadla tvorila zásielka Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v podobe 800 stanov, ktoré majú slúžiť ako núdzové prístrešky pre utečencov. Ešte v stredu majú do Uzbekistanu priletieť ďalšie dve lietadlá s materiálom UNHCR. Na letisku v Andidžone stáli pripravené nákladné autá, aby zahraničnú pomoc okamžite dopravili k utečencom.
Uzbeckí predstavitelia odhadujú, že pred etnicky motivovanými nepokojmi v Kirgizsku utieklo do Uzbekistanu vyše 75 tisíc tamojších Uzbekov.
SITA/AP/AFP
