BRATISLAVA 25. marca (WEBNOVINY) – Bratislavské letisko bude mať počas letnej sezóny od 27. marca do 29. októbra tohto roku pravidelné letecké spojenia do 25 destinácií v trinástich krajinách, vrátane linky do Košíc. Pravidelné spojenia bude prevádzkovať osem leteckých spoločností – Ryanair, Danube Wings, České aerolínie, LOT Polish Airlines, Travel Service, El Al (Sun d’Or International), Armavia a Belle Air. Informovalo o tom v piatok bratislavské letisko s tým, že oproti minulému roku pribudli pravidelné linky do Las Palmas na ostrove Gran Canaria a Jerevanu, ktoré už prevádzkujú spoločnosti Ryanair a Armavia.
Koncom tohto mesiaca začína albánsko-taliansky prepravca Belle Air lietať do Tirany. Pravidelné spojenie do Tel Avivu bude zabezpečovať El Al prostredníctvom dcérskej firmy Sun d’Or International a okrem nich najnovšie aj český prepravca Travel Service. Ponuku letov z bratislavského letiska v letnom období tradične rozšíria charterové linky pre klientov cestovných kancelárií.
Druhú časť terminálu v Bratislave plánujú ukončiť v júni 2012
Výstavba druhej časti nového osobného terminálu na bratislavskom letisku by mala byť hotová do konca júna budúceho roka. Napriek tomu, že ukončenie stavby na mieste bývalej odletovej haly sa oproti pôvodnému plánu oneskorí o štyri mesiace pre pozastavenie prác na päť mesiacov, prístavba terminálu bude v porovnaní s prvotnými zámermi lacnejšia. Informovali o tom na piatkovom stretnutí s médiami výkonný riaditeľ bratislavského letiska Maroš Jančula a konateľ generálneho dodávateľa stavby ZIPP Bratislava, s.r.o. Pavol Andráško.
Pôvodné plánované náklady na druhú etapu stavby terminálu sa majú znížiť o 20 % alebo 7,6 mil. eur zo 40,85 mil. eur na 33,19 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty. Umožňuje to uzavretie ďalšieho dodatku k zmluve so zhotoviteľom stavby z marca tohto roka. Celková hodnota výstavby terajšieho nového terminálu, ktorý je otvorený od júna minulého roka, ako aj jeho novej časti by sa tak mala znížiť zo 121 mil. eur na 113,3 mil. eur.
Bratislavské letisko podľa Jančulu v súčasnosti rokuje s bankami o požičaní peňazí na financovanie prác na stavbe terminálu. Malo by ísť o sumu okolo 60 mil. eur. Situácia okolo financovania investície a rozhodovanie letiska o pokračovaní stavby boli podľa Andráška dôvodmi pozastavenia prác na letisku. Nové vedenie letiska rozhodlo o pokračovaní stavby vlani v októbri. „Komunikovali sme s dodávateľom stavby, kde sa dá všade ušetriť. Bolo to množstvo vecí, pri ktorých došlo k úspore. Našli sa niektoré riešenia alebo urýchlenie niektorých riešení,“ povedal Jančula o zlacnení stavby druhej časti terminálu.
Tender na stavbu nového terminálu a prestavbu starej vybavovacej haly s predpokladanou cenou stavebných prác 92,94 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty vyhrala spoločnosť ZIPP Bratislava, s.r.o. Uspela s najlacnejšou spomedzi troch predložených ponúk, a to 85,91 mil. eur bez dane. Zmluva o výstavbe nového terminálu a následnej rekonštrukcii bývalého terminálu bola uzatvorená 4. decembra 2008 s pôvodnou platnosťou do marca 2012. Ministerstvo financií odsúhlasilo spôsob financovania výstavby terminálu na bratislavskom letisku v plánovanom objeme 96,26 mil. eur. Zo štátneho rozpočtu mala byť investícia financovaná v rozsahu 69,71 mil. eur a zvyšných 26,55 mil. eur malo poskytnúť samotné letisko z úveru.
Počet cestujúcich na bratislavskom letisku klesol o 17 %
Bratislavské letisko vybavilo vo februári 74,6 tis. cestujúcich, čo je oproti rovnakému mesiacu minulého roka menej o 17 %. Za prvé dva mesiace tohto roka prešlo bránami letiska spolu 153,3 tis. pasažierov a ich počet medziročne klesol o 15 %. Vyplýva to z informácií, ktoré poskytlo bratislavské letisko na piatkovom stretnutí so zástupcami médií.
Hlavnými dôvodmi poklesu cestujúcich vo februári je podľa letiska úbytok prepravených osôb na vnútroštátnej linke do Košíc o 48 %, ako aj pokračujúce zníženie týždenných frekvencií letov Českých aerolínií na linke z a do Prahy z 26 na 13. Na zníženie osobnej prepravy v druhom mesiaci roka malo podiel aj pozastavenie charterových letov do destinácií v Egypte pre nedávnu nepokojnú situáciu v krajine. K poklesu cestujúcich prispelo aj nastavenie zimného letového plánu spoločnosti Ryanair, ktorá zrušila linky do destinácií Frankfurt – Hahn, Düsseldorf, Bologna a Gerona.
Počet pohybov lietadiel vo februári klesol o 15 % na 1 439 vzletov a pristátí a za prvé dva mesiace roka sa znížil o 16 % na 2 937. Objem nákladnej dopravy vo februári vzrástol o 17 % na 1 485 ton, v prvých dvoch mesiacoch stúpol o 26 % na 2 969 ton.
„Situácia sa nezlepšila, skôr pohoršila. Hlavnú zásluhu na tom nesie situácia v letoviskách v severnej Afrike. Počas februára sme nevybavili do týchto končín ani jeden let, lebo cestovné kancelárie zrušili tieto kapacity,“ povedal prevádzkový riaditeľ bratislavského letiska Juraj Mitka. Situácia sa podľa neho začala zlepšovať v marci, keď sa lety do severoafrických destinácií uvoľnili, aj keď ešte nie podľa pôvodných plánov. Malo by sa tak stať približne v druhej polovici apríla. Priebežný vývoj počtu prepravených cestujúcich na bratislavskom letisku v tomto mesiaci sa pohybuje takmer na úrovni marca pred rokom.
Najväčší osobný prepravca na letisku v Bratislave, spoločnosť Ryanair má podľa Mitku priemerné vyťaženie letov 79 % až 81 %. „Spoločnosti po kríze riešia situáciu tak, že určitým spôsobom zefektívňujú letový poriadok, následkom čoho frekvencie lietania sú nižšie. Tento model je ekonomicky efektívnejší a musíme s tým súhlasiť, nedá sa nič robiť,“ pokračoval Mitka. Pokrízové obdobie v leteckej doprave by malo podľa neho trvať do konca tohto roka, pričom zlepšenie môže prísť až v jeho závere. Bratislavské letisko rokuje o možnom rozšírení terajšieho počtu 25 destinácií, napríklad o pravidelné spojenia do Moskvy, Kyjeva, Paríža či Amsterdamu. „To je krátkodobá úloha pre nás,“ uzavrel Mitka.
Spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s. je zapísaná v Obchodnom registri SR od mája 2004, disponuje základným imaním vo výške 292,428 mil. eur. História letiska siaha do roku 1946. Spoločnosť je v úplnom vlastníctve štátu, keď Fond národného majetku spravuje 50,30 % akcií a ministerstvo dopravy 49,70 % akcií.
