BRATISLAVA 28. októbra (WEBNOVINY) – Začlenenie Slovenska do Československej republiky bolo v roku 1918 pre Slovákov jednoznačne najlepším možným riešením, tvrdí historik Slovenskej akadémie vied Matej Hanula. Od vzniku 1. ČSR uplynie v pondelok 95 rokov.
Vznikom Československa sa podľa Hanulu slovenská spoločnosť vymanila z marazmu uhorského prostredia, kde sa reprezentantom slovenského národného hnutia už desaťročia nedarilo Slovákom zabezpečiť základné kultúrne práva na vlastné vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. „O politických právach sa už nedalo hovoriť vôbec,“ hovorí Hanula.
Chýbala inteligencia
Inou alternatívou ako vznik spoločného štátu s Čechmi bolo podľa Hanulu zotrvanie v Uhorsku. „Liberálna vláda grófa Mihálya Károlyiho sa pre túto možnosť snažila slovenskú politickú reprezentáciu, stelesňovanú od októbra 1918 Slovenskou národnou radou, získať prísľubom poskytnutia rozsiahlej autonómie. Politickí reprezentanti Slovákov však už na túto ponuku nereagovali,“ dodal historik.
Vytvorenie samostatného slovenského štátu v roku 1918 podľa jeho slov do úvahy neprichádzalo. „Slovenské etnikum v tom čase na takúto možnosť jednoducho ešte nemalo dostatok síl. Proces formovania moderného slovenského národa ešte nebol zavŕšený,“ myslí si Hanula. Slováci podľa neho nemali dostatok inteligencie, ktorá by bola schopná riadenie samostatného štátu prevziať do svojich rúk.
Najzásadnejší medzník
Deň vzniku 1. ČSR je podľa Hanulu jedným z najzásadnejších medzníkov vo vývoji Slovenska a Slovákov. „Vytvoril predpoklady na definitívne dokonštituovanie sa Slovákov ako moderného európskeho národa. So slovenskou identitou sa v plnej miere stotožnili aj dovtedy národnostne vlažní Slováci, napríklad na východnom Slovensku. Slovensko bolo po prvý raz teritoriálne vymedzené ako administratívna jednotka s konkrétnymi hranicami,“ doplnil.
Bez 28. októbra si podľa historika len ťažko dokážeme predstaviť, akou cestou by sa Slováci dopracovali k 1. januáru 1993. Hanula je preto presvedčený, že 28. október by mal patriť medzi štátne sviatky.
Kľúčové momenty histórie Československa:
február 1916 – Tomáš Garrigue Masaryk v Paríži spolu s Milanom Rastislavom Štefánikom a Eduardom Benešom prezentoval prostredníctvom Československej národnej rady program česko-slovenskej štátnosti. Rada bola vrcholným orgánom česko-slovenského zahraničného odboja.
30. mája 1918 – predstavitelia českých a slovenských organizácií v USA podpísali s T. G. Masarykom Pittsburskú dohodu, ktorá schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte.
18. októbra 1918 – deklaráciu nezávislosti Československa, tzv. Washingtonskú deklaráciu, podpísali v USA predstavitelia Československej národnej rady Tomáš G. Masaryk, M. R. Štefánik a E. Beneš. Deklarácia je základným dokumentom vzniku Československa. Bola v nej vyhlásená československá samostatnosť a republikánska forma nového štátu.
28. októbra 1918 – spontánnymi masovými demonštráciami pražského obyvateľstva po vyhlásení kapitulácie Rakúska-Uhorska vyvrcholil boj za spoločný štát Čechov a Slovákov. Revolučný Národný výbor v Prahe prevzal moc a schválil zákon o vytvorení Československej republiky (ČSR). Za Slovákov ho podpísal Vavro Šrobár.
30. októbra 1918 – na zhromaždení vznikla v Turčianskom sv. Martine Slovenská národná rada, ktorá sa prijatím Deklarácie slovenského národa prihlásila k novému štátu – Československej republike. Martinská deklarácia žiadala právo na sebaurčenie Slovákov na základe ich úplnej nezávislosti a vyjadrila vôľu slovenského ľudu žiť v spoločnom štáte s českým národom.
29. septembra 1938 – zástupcovia veľmocí Nemecka Adolf Hitler, Talianska Benito Mussolini, Francúzska Edouard Daladier a Veľkej Británie Neville Chamberlain prijali Mníchovskú dohodu o odstúpení čs. pohraničných oblastí obývaných nemeckou národnostnou menšinou. 30. septembra 1938 čs. vláda prijala mníchovský diktát.
14. marca 1939 – Slovenský snem prijal zákon o Slovenskej republike. Neskôr bola vymenovaná prvá vláda Slovenskej republiky a jej predsedom sa stal Jozef Tiso.
15. marca 1939 – Adolf Hitler oznámil svoje rozhodnutie začleniť Česko do Nemeckej ríše. 16. marca podpísal český prezident Emil Hácha v Prahe Hitlerov Výnos o Protektoráte Čechy a Morava.
15. marca 1939 – 8. mája 1945 – obdobie nacistickej okupácie a druhej svetovej vojny.
29. augusta 1944 – začalo sa Slovenské národné povstanie.
5. apríla 1945 – bol vyhlásený Košický vládny program, programový dokument prvej vlády ČSR po 2. svetovej vojne. Ovplyvnený KSČ, proklamoval zahranično-politickú orientáciu na ZSSR.
25. februára 1948 – Víťazný február – nastolenie komunistickej diktatúry v Československu. Prezident Edvard Beneš pod nátlakom komunistických politikov prijal demisiu 12 nekomunistických ministrov a podpísal vymenúvacie dekréty členov novej vlády, navrhnutých Klementom Gottwaldom.
11. júla 1960 – Národné zhromaždenie v Prahe schválilo novú ústavu, podľa ktorej sa na znak víťazstva socializmu v krajine zmenil názov štátu na Československú socialistickú republiku.
január 1968 – na čelo ÚV Komunistickej strany Československa zvolili Alexandra Dubčeka. Začala sa Pražská jar, experiment obrody socializmu, úsilie o tzv. „socializmus s ľudskou tvárou“.
21. augusta 1968 – vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy (Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR) vstúpili na územie ČSSR bez vedomia čs. štátnych orgánov, akcia bola oficiálne označená za internacionálnu pomoc.
1. januára 1969 – nadobudol platnosť zákon o čs. federácii, vymenovali federálnu vládu na čele s Oldřichom Černíkom.
17. novembra 1989 – pietny akt pražských študentov vysokých škôl na uctenie si pamiatky Jana Opletala prerástol do demonštrácie požadujúcej politické reformy. Pri zásahu poriadkových síl bolo 561 zranených (podľa správy komisie FZ ČSFR z 9. mája 1990, Správa nezávislej komisie zdravotníkov OF z 12. apríla 1990 uvádzala 592), vypukli masové demonštrácie proti policajnému zásahu v Prahe a postupne v ďalších mestách. Trvali do 27. novembra, k demonštráciám študentov sa postupne pripojili všetky vrstvy obyvateľstva s požiadavkou politických reforiem a urýchlenia procesu demokratizácie.
29. novembra 1989 – na 16. mimoriadnej schôdzi snemovní FZ ČSSR schválené zmeny v Ústave ČSSR – zrušené články 4., 6. a 16. o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti a v Národnom fronte a o výchove v duchu marxizmu-leninizmu, predseda FZ ČSSR Alois Indra podal demisiu.
10. decembra 1989 – bola vymenovaná vláda národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom, v ktorej mala po prvý raz od r. 1948 KSČ menšinové zastúpenie – 10:11.
20. decembra 1989 – Alexandra Dubčeka zvolili za predsedu Federálneho zhromaždenia ČSSR.
29. decembra 1989 – za prezidenta ČSSR bol zvolený Václav Havel.
8.-9. júna 1990 – konali sa prvé slobodné parlamentné voľby – do Federálneho zhromaždenia ČSFR, Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady.
26. augusta 1992 – v Brne rokovali slovenský premiér a predseda HZDS Vladimír Mečiar a český premiér a predseda ODS Václav Klaus o konkrétnych problémoch a postupných krokoch rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva samostatné štáty. Termín zániku ČSFR stanovili na 31. decembra 1992.
25. novembra 1992 – FZ ČSFR prijalo ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky.
1. januára 1993 – Vznik Českej republiky a Slovenskej republiky ako samostatných štátov.
