Chýbajúcich lekárov na Slovensku nedoplnia zahraniční lekári. Na príčine je nejednotný systém lekárskych fakúlt, chýbajúca dlhodobejšia odborná stáž a tiež absentujúce študijné materiály. Pozitívna zmena je navyše v nedohľadne, uvádza Medzinárodná asociácia lekárov na Slovensku.
Od roku 2016 iba 65 zahraničných lekárov spravilo skúšky, aby mohli vykonávať lekársku prax na Slovensku. Zo zubárov spravili skúšky len šestnásti.
Napriek tomu, že podiel úspešných lekárov bol vlani rok vyšší ako predtým, keď skúšky spravilo 25 lekárov, situácia je podľa asociácie stále alarmujúca.
Každá škola robí skúšky po svojom
„Príčinu vidíme v zle nastavenej príprave a tiež samotnej skúške,“ hovorí Alona Kurotová z MALnS.
„Skúšky sa robia na troch vysokých školách. Každá škola má však iný prístup,“ vysvetľuje Kurotová. Za správne riešenie považuje zjednotenie postupov všetkých troch vysokých škôl. Prípadne presun skúšok iba na jednu z nich, ako to robí v Česku Karlova Univerzita.
Na Slovensko treba prilákať zahraničných lekárov, hovorí ich asociácia
„Okrem toho neexistujú žiadne študijné materiály. Lekárske fakulty pred skúškami oznámia iba zoznam študijnej literatúry a nič nehovoriace všeobecné okruhy otázok. Učebníc je pritom veľké množstvo, pomerne veľa ich je v češtine, zahraniční lekári nemajú šancu si ich všetky naštudovať,“ dodáva Kurotová.
Nechcú ľahké otázky, ale relevantné
Problémom podľa nej tiež je, že na skúškach dostávajú adepti otázky z prvých ročníkov lekárskej fakulty, na ktoré nevedia často odpovedať ani slovenskí lekári v praxi.
„Univerzity nám vysvetľujú, že nemôžu zrušiť skúšku ani dať ľahké otázky. To však od nich nikto nechce,“ pripája sa Manuchechr Burchanov. Aj on sa so skupinou lekárov samostatne pripravuje na skúšku, ktorá bude na jar.
Lekári, často aj s 20-ročnou praxou, by však miesto všeobecných teoretických otázok na úrovni skúšok pre začínajúcich medikov privítali, keby mohli ukázať svoje reálne praktické vedomosti a skúsenosti.
To znamená, že by riešili prípadové štúdie alebo odpovedali na klinické otázky. Rovnako absurdne na nich pôsobí, keď majú na skúškach dokazovať vedomosti z odborov, ktorým sa nevenujú a ani neplánujú venovať.
Majú poznať legislatívu, o ktorej im nikto nepovedal
Problémy robia zahraničným lekárom okrem toho aj otázky z legislatívy.
„Slovenské zákony týkajúce sa výkonu lekárskej činnosti sa od noriem v ich domovských krajinách líšia. K dispozícii nie je ani konečný zoznam zákonov, ktoré budú na skúške,“ hovorí Burchanov.
Lekári z tretích krajín píšu ministerke, navrhujú vytvoriť testovacie pracovisko
Ak totiž fakulty poskytujú prípravný kurz pre lekárov z tretích krajín, ide zvyčajne o týždňový seminár a na skúške sú aj iné zákony, ako tie, ktoré si mali naštudovať.
Odborná stáž sa vlani nezaviedla
Lekári očakávali, že sa situácia zlepší, keď poslanci prijmú zákon, ktorý rátal s odbornou stážou pre zahraničných lekárov v nemocniciach. No keďže vláda stiahla z parlamentu stratifikáciu, nebola prijatá ani táto zmena.
„Slovensko však nevyhnutne potrebuje funkčný systém príchodu zahraničných lekárov, a to od jazykovej prípravy až po ich integráciu v slovenskom zdravotníckom systéme, vrátane odbornej stáže,“ zdôrazňuje predseda MALnS Emilián Kozma.
Slovensko pritom nemá ani dostatok vlastných medikov, upozorňuje MALnS. Ročne univerzity prijmú okolo 650 študentov, čo je o 450 menej ako zdravotníctvo potrebuje.
