Záchvat je v podstate prerušenie normálnych spojení medzi nervovými bunkami v mozgu. Epilepsia, jedna z hlavných príčin záchvatu, je neurologická porucha s mnohými potenciálnymi príčinami, vrátane genetiky, štrukturálnych abnormalít mozgu, infekcií a mnohých ďalších. Odhaduje sa, že sa záchvaty vyskytujú u jedného z ôsmich až desiatich ľudí. Viete, ako podať prvú pomoc a aké sú príčiny tohto javu?
Príčiny záchvatov
Okrem spomínanej epilepsie za záchvatmi často stoja nasledujúce skutočnosti:
– Cerebrovaskulárne ochorenie. Stav, pri ktorom je problém s prietokom krvi a krvnými cievami v mozgu.
– Mozgové lézie alebo nádory. Ide o abnormality mozgu, ktoré môže spôsobiť rakovina.
– Poranenie hlavy. Traumatické poranenia mozgu môžu spôsobiť opuch, modriny a krvácanie v mozgu alebo v jeho blízkosti.
– Neurodegeneratívne stavy. Medzi také patrí napríklad Alzheimerova choroba a demencia.
– Abnormality v temporálnom laloku. Toto sú oblasti vo vašom mozgu, kde sa spracúvajú krátkodobé spomienky a emócie.
– Vaskulárna malformácia. Keď sa krvné cievy v mozgu vyvíjajú abnormálne – stav, s ktorým sa zvyčajne narodíte.
Spev môže zlepšiť kognitívne funkcie mozgu v neskoršom veku, tvrdia vedci
Záchvaty u detí
U detí sa často objavuje špecifický druh záchvatov, ktorý poznáme ako febrilné kŕče. Postihujú najmä deti mladšie ako dva roky. Febrilné záchvaty vznikajú často v reakcii na prudký nárast telesnej teploty a prejavujú sa okrem horúčky nekontrolovateľným trasením dolných končatín, prevracaním očí alebo stratou vedomia. Hoci sú desivé, zvyčajne rýchlo pominú bez vážnych následkov.
Ako poskytnúť pomoc počas febrilného záchvatu
Kľúčovými krokmi sú:
– Odstrániť predmety z okolia dieťaťa. Môžu totiž spôsobiť zranenie. Ak nosí okuliare, zložíme ich tiež.
– Podložiť hlavu dieťaťa napríklad vankúšom.
– Otočiť pacienta na bok. To pomôže udržať voľné dýchacie cesty.
– Snažiť sa znížiť horúčku, napríklad studeným obkladom, ktorý priložíme na čelo a zápästia rúk.
– Dieťaťu nedávať nič do úst a ani mu nedávať piť.
Ako rozpoznať záchvat?
Najčastejším varovným signálom prichádzajúceho záchvatu je pocit aury. Ide o subjektívny pocit, ktorý pacient vníma a môže sa vyskytnúť niekoľko sekúnd alebo až hodinu pred začiatkom záchvatu. Aura zahŕňa zvláštne pocity a pohyby tela, vizuálne zmeny, pocity déja vu alebo blížiacej sa záhuby, dezorientovanosť, počutie zvukov, ktoré neexistujú, nepríjemná chuť alebo vône či silné emócie bez jasnej príčiny. Samotný záchvat sa prejavuje triaškou, stratou vedomia, kŕčmi, dýchavičnosťou a trhavými pohybmi tela.
Prvá pomoc pri záchvate
Osobu, ktorá dostala záchvat by sme v prvom rade nemali nechať samú. Odstránime z jej okolia nebezpečné predmety. V žiadnom prípade jej nedávame jesť ani piť a ani jej nepodávame umelé dýchanie, aj keď sa nám zdá, že ťažko dýcha. Ak je to potrebné, pomôžeme osobe položiť sa na zem do polohy na boku, aby sa jej dýchacie cesty udržali otvorené a hlavu jej podložíme vankúšom. Ak záchvat trvá dlhšie ako 5 minút, voláme záchrannú službu.
