Vývoj detskej imunity je celoživotný proces, jesenné mesiace prinášajú zvýšené riziko infekcií a hospitalizácií

Lekári zdôrazňujú, že práve v období zvýšeného výskytu infekčných ochorení je dôležité dodržiavať opatrenia.
chrípka, choroba
Foto: ilustračné, Getty Images

Vývoj imunity u detí je celoživotný proces, ktorý sa začína už pred narodením a postupne sa formuje vplyvom prostredia a expozície rôznym mikroorganizmom.

Jesenné mesiace sú pre detský organizmus skúšobným obdobím, keď sa výrazne zvyšuje riziko infekčných ochorení v kolektívoch. Pediatri upozorňujú najmä na časté respiračné a črevné infekcie, ktoré si v mnohých prípadoch vyžadujú aj hospitalizáciu. Prevencia, podpora imunity a zodpovedný prístup rodičov sú kľúčom k zdravšiemu detstvu bez zbytočných komplikácií.

Najčastejšie sú akútne respiračné ochorenia

Podľa odborníkov sa u detí predškolského a mladšieho školského veku najčastejšie vyskytujú akútne respiračné ochorenia horných a dolných dýchacích ciest, medzi ktoré patrí nádcha, chrípka, zápal priedušiek či zápal pľúc.

Najčastejšími pôvodcami sú vírusy. Vírusové respiračné ochorenia sa prenášajú kvapôčkovou infekciou, teda vzduchom pri kašli, kýchaní či rozprávaní. Infekcia sa môže šíriť aj priamym kontaktom s nakazenou osobou. Medzi bežné príznaky patrí nádcha, kašeľ, mierna horúčka, bolesť hrdla a svalov. Väčšina vírusových infekcií sa lieči doma kľudovým režimom, dostatkom tekutín a symptomatickou liečbou. Antibiotiká sú účinné iba proti baktériám, preto nie sú vhodné pri vírusových ochoreniach. Ak ťažkosti pretrvávajú alebo sa stav zhoršuje – napríklad pri ťažkostiach s dýchaním, bolestiach na hrudníku, intenzívnom kašli, vysokých horúčkach či apatii – je potrebné vyhľadať lekársku pomoc,“ vysvetlila primárka pediatrického oddelenia Kristína Apostolov.

Črevné ochorenia

Okrem respiračných infekcií patria medzi časté kolektívne nákazy aj akútne črevné ochorenia. Tie bývajú častým dôvodom návštevy lekára a môžu byť spôsobené vírusmi, baktériami alebo inými ochoreniami tráviaceho traktu. V prípade príznakov ako vracanie, hnačka, krv v stolici, bolesti brucha, horúčka, odmietanie tekutín či letargia je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc.

Domáca liečba spočíva predovšetkým v rehydratácii, teda dopĺňaní tekutín a elektrolytov, v diétnom režime a podávaní probiotík. Najväčším rizikom pre malé deti je dehydratácia a komplikácie s ňou spojené, preto je dôležité neodkladať odborné vyšetrenie.

Dôležité je dodržiavať opatrenia

Od začiatku roka muselo byť hospitalizovaných viac ako 1 100 detí so širokým spektrom diagnóz. Najčastejšie išlo o komplikácie po akútnych črevných a respiračných ochoreniach, systémové ochorenia či intoxikácie. Počas letných mesiacov pribudli prípady boreliózy, úrazov a anafylaktických reakcií. Priemerná dĺžka pobytu v nemocnici bola tri až štyri dni.

Lekári zdôrazňujú, že práve v období zvýšeného výskytu infekčných ochorení je dôležité dodržiavať opatrenia, ako je dôkladná hygiena rúk, pravidelné vetranie a dezinfekcia povrchov. K posilňovaniu imunity detí prispieva pravidelná fyzická aktivita, dostatok spánku, pestrá a vyvážená strava, vakcinácia a v neposlednom rade aj zodpovedný prístup rodičov, ktorí by nemali posielať choré dieťa do kolektívu. Prevencia zostáva kľúčom k tomu, aby deti mohli bez častých prerušení čerpať vedomosti aj zážitky.