Zlé spomienky vedia roky ničiť kvalitu života. Sú príčinou úzkostí, fóbií aj posttraumatickej stresovej poruchy. Čo ak by sme ich však dokázali výrazne oslabiť alebo premeniť na dobré počas spánku, bez zásahu do vedomia?
Nová štúdia publikovaná v prestížnom magazíne PNAS prináša fascinujúce výsledky: pomocou jemných zvukových podnetov počas spánku je možné ovplyvniť emocionálne prežívanie spomienok.
Trénovanie mozgu počas spánku
Výskumníci z Hongkongskej univerzity a spolupracujúcich inštitúcií použili techniku nazývanú Targeted Memory Reactivation (TMR) – cielené prehrávanie zvukov, ktoré aktivujú konkrétne spomienky počas spánku. Štúdia prebiehala v troch fázach na 37 účastníkoch v priebehu niekoľkých dní.
Čoraz viac Slovákov má problémy so spánkom. Odborníci radia, ako zlepšiť jeho kvalitu
V prvej fáze nazvanej Negatívna asociácia sa dobrovoľníci naučili spájať 48 vymyslených slov s nepríjemnými obrázkami (napríklad úrazy alebo nebezpečné situácie). Nasledovalo preprogramovanie.
Na druhý deň bola polovica týchto slov opätovne spojená s pozitívnymi obrázkami – usmievavé tváre, príroda, pokojné scenérie. Poslednou časťou výskumu bola spánková stimulácia, pri ktorej počas spánku v non-REM fáze vedci prehrávali účastníkom slová, ktoré predtým nadobudli pozitívny emočný náboj.
Výsledky: pozitívne emócie nahrádzajú negatívne
Po zobudení sa u účastníkov prejavila silná zmena vnímania. Menej si vybavovali pôvodne nepríjemné obrazy. Namiesto toho si väčšmi spájali slová s pozitívnymi obrazmi.
Slováci bojujú s nespavosťou výživovými doplnkami, odborníci však odporúčajú odstrániť zo spálne displeje
EEG záznamy ukázali špecifické vzorce mozgovej aktivity, ktoré naznačovali emočné preprogramovanie – najmä zvýšenú theta aktivitu, spojenú s emočnou pamäťou. Zistenie hovorí jasne: mozog počas spánku uprednostnil pozitívnu asociáciu s vybranými pojmami.
Čo to znamená pre budúcnosť terapie?
Hoci ide zatiaľ len o štúdiu, jej prekvapivé výsledky ukazujú reálny potenciál pre liečbu traumy bez priameho zásahu do vedomia. Výskumníci si od metódy sľubujú, že pacientom dokáže zmierniť úzkosti, a to cez emočnú rekondíciu v spánku. Črtá sa tak nový terapeutický spôsob liečenia psychických problémov bez liekov.
Ak by sa táto technika dala preniesť na reálne traumatické spomienky (nielen na asociácie s obrázkami), mohla by znamenať prelom v terapii posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD), fóbií či iných stavov viazaných na traumatizujúce zážitky.
„Tento experiment poskytol nové dôkazy o tom, že staršie averzívne spomienky možno oslabiť reaktiváciou ich zodpovedajúcich pozitívnych spomienok, ktoré spôsobili interferenciu, počas spánku. Celkovo môžu naše zistenia ponúknuť nové poznatky relevantné pre liečbu patologických alebo s traumou súvisiacich spomienok,” píšu vedci.
REM fáza ako kľúč k podvedomiu
„Hoci sa náš experiment zameriava na oslabenie averzívnych spomienok, laboratórne vyvolané emocionálne zážitky z pozerania averzívnych/pozitívnych obrazov nemusia napodobňovať typické traumatické zážitky,” upozorňujú vedci. U niektorých ľudí je navyše veľmi ťažké nájsť pozitívny prvok v silne traumatickej skúsenosti, čo by mohlo brániť použitiu tejto metódy v praxi.
Vedci zatiaľ skúmali len jeden typ spánku – tzv. hlboký spánok (SWS). Ale ukazuje sa, že aj REM fáza spánku, teda tá, počas ktorej snívame, by mohla výrazne ovplyvniť, ako si mozog spomína a možno aj to, ako zabúda. Zaujímavosťou je, že ľudia, ktorí počas noci s terapiou zažili viac REM spánku mali viac pozitívnych spomienok po prebudení.
Chodí vaše dieťa neskoro spať? Mali by ste s tým čo najskôr niečo urobiť, zhoršuje sa mu pamäť a aj zdravie
Vedci tiež poukazujú na to, že prehrávanie pozitívnych spomienok počas snívania by mohlo pomôcť znížiť výskyt nočných mor alebo pocit úzkosti či nepokoja po zobudení.
Ďalšou zaujímavou stopou je tzv. „vyvolané zabúdanie“. Funguje to tak, že ak si niektoré spomienky často pripomíname, mozog postupne potláča tie, ktoré s nimi súvisia, ale si ich nepamätáme vedome. Tento mechanizmus by mohol vysvetľovať, prečo niektoré nepríjemné spomienky po terapii počas spánku slabnú. Zatiaľ však nie je jasné, ako dlho tieto účinky vydržia a či sa zoslabené spomienky môžu časom znovu vynoriť.
