V stredu 10. júna sa v Prahe konal 5. ročník medzinárodnej konferencie Zdravotníckeho denníka na tému „Ekonomika prevence zdravotních rizik“. Hoci veda už pozná kľúče k účinnej prevencii mnohých chorôb, naša spoločnosť stále bojuje s problémami, ako byrokracia, nedostatočná osveta a váhanie systému konať. Podľa expertov je revolúcia v prevencii na dosah, no vyžaduje si radikálnu zmenu myslenia a konania.
Ako žiť dlhšie a bez chorôb? Veda v tom má jasno
Vedecký pokrok je nezastaviteľný a neustále posúva hranice nášho chápania ľudského tela aj mysle. Odhaľuje tak prekvapivé možnosti, ako predchádzať chorobám. Už dávno nejde len o liečbu, ale o to, aby sme sa vôbec nedostali do stavu, kedy liečbu potrebujeme. Najnovšie výskumy v oblasti duševného zdravia túto zmenu potvrdzujú.
Psychiater a sexuológ z Centra duševnej rehabilitácie Martin Hollý otvorene poukazuje na závažnú nerovnováhu v spoločnosti. „Telesné zdravie vnímame ako stálu hodnotu, ale duševné zdravie a práca s ním zatiaľ takúto prioritu nemá,“ hovorí, čím jasne zdôrazňuje, že duševné zdravie podceňujeme.
Pritom paradoxne, cesta k duševnej rovnováhe je často prekvapivo jednoduchá: kvalitný spánok, dostatok pohybu a obmedzenie alkoholu. Práve pri alkohole Hollý prináša tvrdú realitu: „Neexistuje žiadne zdraviu prospešné množstvo alkoholu.“ Tieto fakty, podložené rozsiahlym výskumom, by mali byť okamžitým signálom pre zmenu prístupu – nielen u každého z nás, ale aj v celej spoločnosti.
Podobne sľubné, no zároveň naliehavé, sú zistenia z neurovedy, najmä v súvislosti s hrozbou Alzheimerovej choroby. Neurologička Milica Gregoric Kramberger, ktorá je vedúcou centra pre kognitívne poruchy neurologické kliniky Lekárskej fakulty Univerzity v Ľubľane konštatovala, že „konkrétne asi 40 percentám rizikových faktorov vedúcich k demencii je možné predchádzať.“ Podotkla, že by sa im dalo vyhnúť jednoduchou zmenou životného štýlu.
Dôležité je, že tieto preventívne opatrenia zároveň chránia aj pred srdcovými chorobami a inými chronickými problémami spojenými so starnutím. Veda nám navyše dáva do rúk nástroje, o akých sme kedysi len snívali. Neurologička s nádejou opísala prelomové terapie: „Z mozgu sa dá odstrániť hromadenie škodlivého proteínu nazývaného amyloid, a to je pre človeka prospešné, ak sa tak urobí včas, v počiatočnej fáze ochorenia.“
Systém, ktorý brzdí pokrok
Napriek oslnivým pokrokom vedy sa zavádzanie životne dôležitých poznatkov do každodennej praxe často podobá behu s guľou na nohe. Systémy verejného zdravia v mnohých krajinách sa zdajú byť príliš pomalé, ba až neschopné pohotovo reagovať na dynamický tok vedeckých inovácií.
V oblasti duševného zdravia sa stretávame s alarmujúcou priepasťou. Martin Hollý so znepokojením poukazuje na to, že „pri depresii a najmä pri ľahkých depresiách a úzkostných poruchách sa k pomoci nedostane polovica ľudí, ktorí ju potrebujú.“ To znamená, že polovica ľudí trpiacich týmito stavmi nikdy nevyhľadá odbornú pomoc. A dôvod? Samotná choroba, ktorá „znižuje motiváciu k účasti v rámci preventívnych a skríningových programov.“ Namiesto toho, aby systém aktívne vyhľadával a pomáhal týmto ľuďom, často len čaká, kým sa ich problémy s duševným zdravím ešte viac zhoršia.
Hollý tiež kritizuje, že sa stále príliš spoliehame na lieky. „Namiesto liekov by mala byť hlavnou voľbou pri liečbe psychoterapia a lepšia informovanosť v tejto oblasti,“ hovorí a naznačuje, že je potrebné prehodnotiť, čo je v liečebných plánoch najdôležitejšie.
Podobná byrokracia brzdí aj pokrok v boji proti Alzheimerovej chorobe. „Ľudia hľadajú pomoc príliš neskoro,“ upozorňuje Milica Gregoric Kramberger. To je kritický problém, pretože včasná diagnostika a zásah sú kľúčové.
Problémom je nielen nedostatočná dostupnosť moderných diagnostických metód ako sú biomarkery v bežnej praxi, ale aj nedostatočné vzdelávanie lekárov.
„Zdravotnícky personál nie je dostatočne vzdelaný,“ konštatuje Gregoric Kramberger a dôrazne dodáva, že lekári by mali pristupovať k demencii „rovnako vážne ako napríklad rakovinu alebo cukrovku.“ Tento nedostatok v znalostiach a prístupe, spolu s nedostatočnými kapacitami diagnostických centier, vytvára bariéru medzi vedou a pacientom.
Najjasnejšie zlyhanie systému je možno vidieť aj v boji proti obezite, ktorá sa stala globálnou epidémiou. Diabetologička, vedúca Divízie diabetológie a endokrinológie Fakultnej nemocnice Kráľovské Vinohrady opisuje situáciu v Česku, no jej slová rezonujú aj v širšom kontexte: „Je to katastrofa.“
Toto chronické ochorenie postihuje takmer tretinu populácie, s obzvlášť dramatickým nárastom u detí, čo je čiastočne dôsledok aj pandemických opatrení. Najväčšou systémovou chybou je však základné nepochopenie problému.
„Značná časť zdravotníckych lekárov stále nevníma obezitu ako chorobu a tragické je, že samotní pacienti nevnímajú obezitu ako chorobu.“ zdôrazňuje Brunerová. Pokiaľ nie je problém správne pomenovaný a vnímaný ako choroba, nemožno očakávať účinnú prevenciu ani liečbu.
Vzdelaním a efektívnejšími krokmi k zdravšej budúcnosti
Ako efektívne premostiť priepasť medzi vedeckým poznaním a jeho reálnym dopadom na verejné zdravie? Experti na to navrhujú rázne kroky, ktoré kombinujú pragmatické stratégie, celospoločenskú edukáciu a posilnenie systémových kapacít.
Clive Bates, renomovaný odborník na verejné zdravie a bývalý poradca Tonyho Blaira, je presvedčený o sile „koncepcie znižovania škôd“ (harm reduction). Táto filozofia, kľúčová najmä v kontexte fajčenia, priznáva realitu ľudského správania a hľadá menej rizikové alternatívy.
„Ľudia budú používať nikotín, či sa nám to páči alebo nie. Takže ak existuje rad výrobkov, ktoré sú o jeden až dva rády menej rizikové, je to obrovská príležitosť,“ argumentuje Bates. Švédsko je výborným príkladom, kde rozsiahle používanie bezdymového tabaku viedlo k dramatickému poklesu rakoviny pľúc. Tento prístup je o prijatí reality a ponúkaní lepších, nie vždy dokonalých, riešení.
Pľúcny špecialista a internista, prednosta Kliniky tuberkulózy a respiračných ochorení Všeobecnej fakultnej nemocnice Jiří Votruba s Batesom plne súhlasí: „Je nezmyselné zakazovať niečo veľmi škodlivé, ak máme k dispozícii menej škodlivú alternatívu, ktorou by sa dalo to horšie nahradiť. Namiesto striktného zákazu by sme mali ľuďom ponúknuť a podporovať lepšie, hoci nie úplne ideálne, možnosti.“
Na dosiahnutie efektívneho prenosu poznatkov do praxe je kľúčové, aby štátne orgány neboli len pasívnym prijímateľom informácií. Ako zdôrazňuje Clive Bates, „vláda by mala byť „inteligentným zákazníkom“ pre nápady a riešenia v oblasti verejného zdravia, ktoré prichádzajú z celého sveta.“ To znamená, že by mali aktívne vyhľadávať, analyzovať a okamžite uvádzať do praxe najnovšie vedecké objavy. Potrebujeme vytvoriť mechanizmy, ktoré zaručia, že tieto cenné poznatky neuviaznu v byrokracii, ale stanú sa hnacou silou pre inovatívne a účinné politiky.
V boji proti obezite navrhuje Ludmila Brunerová „celospoločenskú výzvu,“ ktorá presahuje individuálnu zodpovednosť. Ide o rozsiahlu iniciatívu, ktorá zahŕňa nielen edukáciu o zdravom životnom štýle, ale aj podporu pohybovej aktivity vo všetkých sférach – od školského prostredia až po rodiny – a zásadné prehodnotenie stravovacích návykov v celej spoločnosti. Ide o celosvetovú úlohu, ktorá si vyžaduje koordinované úsilie všetkých aktérov: vlády, zdravotníckych organizácií, vzdelávacieho systému a jednotlivcov.
Prevencia je najlepšia investícia do zdravia
Súčasná veda nám podáva pomocnú ruku s rozsiahlymi poznatkami a inovatívnymi nástrojmi, ktoré môžu revolučným spôsobom zmeniť mapu prevencie zdravotných rizík.
Od duševného zdravia, cez Alzheimerovu chorobu, až po „epidémiu“ obezity – riešenia sú k dispozícii. Ústrednou otázkou pre našu budúcnosť je však, či dokážeme prekonať súčasné prekážky v systéme a zabezpečiť, aby sa tieto poznatky rýchlo a účinne premietli do praxe.
Ako výstižne poznamenala neurologička Milica Gregoric Kramberger, v kontexte medicínskeho pokroku: „Nie je dobré byť príliš opatrný a čakať. Pretože takto potom nedochádza k pokroku.“ Tento silný výrok podčiarkuje naliehavosť a potrebu proaktívneho prístupu, ktorý je nevyhnutný pre úspešnú investíciu do zdravia.
Cesta k zdravšej spoločnosti vedie cez aktívny, vedecky podložený a pragmatický prístup k prevencii. To si vyžaduje nielen neustále vzdelávanie a osvetu, ale predovšetkým posilnenie kapacity systémov verejného zdravia pre rýchlu adaptáciu a implementáciu inovácií.
Ak dokážeme prijať tieto výzvy s odhodlaním, máme šancu nielen prekresliť mapu zdravia, ale aj budovať prosperujúcejšiu, odolnejšiu a šťastnejšiu spoločnosť pre nasledujúce generácie. Je čas konať – s plnou silou poznania a s víziou pre zdravšiu budúcnosť.
