Akýkoľvek interiér je jedným z najrizikovejších priestorov, v ktorom sa šíri vírus SARS-CoV-2. Riziko sa však, samozrejme, líši. Na vlakovej stanici je to iné ako v spoločných priestoroch bytového domu.
Vedci preto vyvinuli bezplatný online nástroj, ktorý má ľuďom pomôcť odhadnúť riziko nakazenia sa v určitom priestore. Vďaka vstupným dátam táto stránka vypočíta, aké nebezpečné môže byť dané prostredie.
Takmer tretina pacientov vyliečených z ochorenia COVID-19 skončí opäť v nemocnici. Každý ôsmy zomrie
Aj keď reštaurácie sú na Slovensku zatvorené, použime ich ako príklad. Ak by ste chceli zistiť, aké vysoké riziko prenosu nového koronavírusu je vo vašom obľúbenom podniku, stačí do online nástroja zadať zopár základných informácií.
Nástroj budúcnosti
Konkrétne treba uviesť veľkosť miestnosti, možnosť prúdenia vzduchu v danom priestore, od kedy do kedy je reštaurácia otvorená, koľko maximálne ľudí v nej môže byť naraz alebo to, či sa počas dňa reštaurácia úplne vyprázdni.
Tento nástroj vyvinuli vedci z University of Cambridge a Imperial College v Londýne. Cieľom spoločnej štúdie je pomocou matematických modelov pochopiť, ako sa vírus SARS-CoV-2 šíri v interiéri na základe odparovania a usadzovania kvapiek emitovaných kašľom či hovorom.
Výskum odhalil nový zdroj protilátok proti koronavírusu SARS-CoV-2
„Tento nástroj môže pomôcť ľuďom pri lepšom výbere a prispôsobovaní ich každodenných aktivít tak, aby znížili riziko pre seba i pre ostatných,“ uviedol spoluautor štúdie Savvas Gkantonas z katedry inžinierstva v Cambridge.
Dva metre nestačia
Aj keď väčšina usmernení o sociálnom dištanci tvrdí, že je potrebné udržiavať odstup dva metre, nemusí to vždy stačiť. Štúdie ukázali, že pri kašli, dýchaním alebo dokonca rozprávaním sa môžu potenciálne infekčné častice šíriť vo vzduchu do viac ako dvoch metrov v priebehu niekoľkých sekúnd.
Riziko klesá, ak je priestor dobre vetraný aspoň otvorenými oknami či dverami a každý človek v priestore má na tvári rúško. Masky spomaľujú dynamiku dychu a filtrujú niektoré, aj keď nie všetky, vydychované kvapôčky.
Experti WHO preskúmajú v Číne pôvod koronavírusu, do rúk dostanú vzorky aj lekárske záznamy
„Pozeráme sa na všetky stránky prenosu aerosólov a kvapiek, aby sme pochopili napríklad mechaniku tekutín podieľajúcich sa na kašľaní a rozprávaní,“ uviedol hlavný autor štúdie, profesor Epaminondas Mastorakos z Cambridge.
Riziko smrti
Pre tých, ktorí sa chcú cítiť ešte bezpečnejšie, je k dispozícii aj ďalší online nástroj vyvinutý vedcami z Johns Hopkins Bloomberg School of Public Health. Zameriava sa na výpočet rizika úmrtia na ochorenie COVID-19.
Tento nástroj by mal pomôcť jednoduchšie identifikovať zraniteľné osoby a na základe výsledku by sa podľa autorov mohlo dokonca rozhodovať o tom, kto dostane vakcínu medzi prvými. Dostupný je však zatiaľ iba pre obyvateľov Spojených štátov.
Nový test dokáže určiť, ktorému pacientovi s COVID-19 hrozí najväčšie riziko komplikácií či smrti. Už v ranom štádiu
Online kalkulačka funguje na základe algoritmov, ktoré triedia obrovské množstvo údajov o sociodemografických faktoroch a o existujúcich zdravotných záznamoch, ktoré ovplyvňujú pravdepodobnosť úmrtia na COVID-19.
Najbezpečnejšie riešenie
Kalkulačka sa pýta na základné informácie ako sú vek, pohlavie, rasa, výška a váha, ako aj na podrobnosti o životnom štýle a zdravotnom stave. Je to dôležité pre spresnenie rizika, nakoľko ochorenie COVID-19 ovplyvňuje rôznych ľudí odlišne.
Malé deti napríklad majú mierny až bezpríznakový priebeh choroby, na druhej strane zase ľudia ázijského alebo afrického pôvodu sú vystavení vyššiemu riziku úmrtia v porovnaní s inými etnickými skupinami. Vyššie riziko smrti tiež zaznamenali u mužov.
Desaťtisíce pacientov s COVID-19 trpia príznakmi aj mesiace po prekonaní ochorenia. Pomôžu experimentálne lieky?
Vedci predtým pracovali na modeloch, ktorých cieľom bolo posúdiť riziká niektorých neprenosných chorôb, napríklad rakoviny. Keď začiatkom tohto roka začala pandémia, ich pozornosť sa zamerala na vývoj online nástroja pre COVID-19.
Aj napriek prepracovanosti týchto online nástrojov však oba tímy výskumníkov upozorňujú na to, že najbezpečnejším riešením je stále zostať doma, dodržiavať pravidlá a vyhýbať sa verejným priestorom.
