Podľa predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára je v zdravotníctve dostatok prostriedkov, budúca vláda by však mala v prvom kroku zaviesť krízový manažment na určité obdobie.
Tretina výdavkov v slovenskom zdravotníctve je neklasifikovaných. Vyhlásil to v pondelok na tlačovej besede ekonóm a poradca predsedu strany Most-Híd Tomáš Meravý.
Neklasifikované platby podľa neho zvyčajne slúžia na zaúčtovanie ekonomicky ťažko zaraditeľných výdavkov a v štátoch EÚ tvoria len zanedbateľné percento výdavkov, okolo dvoch až troch percent.
„Pán minister zdravotníctva by namiesto toho, aby podával trestné oznámenia na zdravotné sestry, mal vysvetliť, kam ide takmer jedna tretina výdavkov v našom zdravotníctve, ak teda nejde na zdravotnú starostlivosť,“ povedal.
Podľa Meravého sa dá povedať, že je to položka „ostatné“. Za ostatné roky pritom ide o najrýchlejšie rastúcu časť, najmä na úkor ústavnej starostlivosti. Ako ozrejmil Meravý novinárom, vychádzal z najaktuálnejších údajov Eurostatu za rok 2013. Celkové verejné výdavky na zdravotníctvo tak podľa dostupných informácií v sledovanom období predstavovali 5,5 miliardy eur, a teda 7,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
„V krajinách EÚ zvyčajne až 80 percent týchto výdavkov smeruje na úhrady ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti. Podľa údajov, ktoré máme k dispozícii, je v celej EÚ len jedna krajina, v ktorej veľká väčšina výdavkov na zdravotníctvo nejde na zdravotnú starostlivosť, a tou krajinou je bohužiaľ Slovensko,“ povedal poradca.
Ako poukázal Meravý, z celkových výdavkov na slovenské zdravotníctvo pripadlo na zdravotnú starostlivosť len 2,5 miliardy eur, čo je 45 %. „Väčšina výdavkov, tri miliardy eur, išlo na nákupy zdravotníckych pomôcok a zdravotníckych zariadení a na neklasifikované platby,“ upozornil.
Peňazí je dosť, ale strácajú sa
Podľa predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára je v zdravotníctve dostatok prostriedkov. „Dokonca dávame do zdravotníctva z verejných zdrojov 17 percent. Nehovoriac o tom, že za posledné roky priame platby do zdravotníctva narástli o 22 percent, to sú ďalšie zdroje. A keď k tomu pripočítame ešte to, že za štyri roky dlh nemocníc narástol o ďalších 250 miliónov eur, tak môžeme hovoriť o veľkom balíku, ktorý sa v tom systéme stráca,“ upozornil Bugár.
Budúca vláda by mala podľa Bugára v prvom kroku zaviesť krízový manažment v zdravotníctve na určité obdobie. Okrem iného, verejné obstarávania by sa mali centralizovať. Tým by sa dal znížiť podiel neklasifikovaných platieb.
Prioritou pre budúcu vládu by malo byť podľa Bugára aj zavedenie systému platieb za diagnózu (DRG) a elektronického zdravotníctva (eHealth).
