Svalové zášklby, kŕče, pocity úzkosti, búšenie srdca či poruchy spánku – to sú len niektoré z príznakov tetánie, ktorá postihuje čoraz väčší počet ľudí na Slovensku. Táto diagnóza, ovplyvňujúca každodenné fungovanie človeka, zasahuje najmä fyzickú výkonnosť a psychickú pohodu.
Podľa údajov Union zdravotnej poisťovne evidujú aktuálne 5 315 prípadov tohto ochorenia, pričom výskyt stúpa už od tínedžerského veku a najviac sa koncentruje v období najväčšej pracovnej a rodinnej záťaže.
Viac než dve tretiny pacientov sú ženy
„Najvyšší počet prípadov zaznamenávame u tridsaťštyriročných poistencov, pričom ochorenie sa najčastejšie vyskytuje medzi 30. a 42. rokom života. Viac ako dve tretiny pacientov tvoria ženy – až 74 %, zatiaľ čo muži predstavujú iba 26 %,“ uviedla hovorkyňa zdravotnej poisťovne Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Podľa nej môže tento nepomer súvisieť s hormonálnymi výkyvmi, zvýšeným výskytom úzkostných porúch u žien, ako aj s celkovým psychickým preťažením, ktorému sú ženy v produktívnom veku často vystavené. Zo štatistických údajov zároveň vyplýva, že najviac pacientov pochádza z Prešovského a Košického kraja, najmenej ich evidujú v trnavskom regióne.
Ústa sú zrkadlom zdravia. Bakteriálna nerovnováha môže signalizovať problémy so srdcom, cukrovkou či pečeňou
Revízna lekárka Union zdravotnej poisťovne Ingrid Dúbravová upozorňuje, že tetánia sa v praxi často prejavuje kombináciou fyzických ťažkostí a psychického napätia. „Najčastejšie túto diagnózu stanovujú neurológovia, ale významnú úlohu pri jej odhalení zohrávajú aj všeobecní lekári, ktorí ako prví vyhodnocujú príznaky u pacientov,“ vysvetľuje.
Mnohým stačia výživové doplnky
Liečba tetánie sa zvyčajne zakladá na podávaní minerálov ako horčík, vápnik a vitamín D. V mnohých prípadoch postačuje doplnenie týchto látok formou výživových doplnkov alebo infúzií, čím sa zdravotný stav pacienta výrazne zlepšuje.
„V prípadoch, keď pacient trpí úzkosťami alebo panickými atakmi, môže byť potrebné aj predpísanie anxiolytík. Dôležité je tiež upraviť stravovanie, dodržiavať pitný režim a vyhýbať sa nadmernému príjmu kávy, alkoholu či stresu. Úľavu môžu priniesť aj dychové cvičenia, psychoterapia alebo nácvik relaxačných techník,“ dodáva Dúbravová.
