Deti matiek, ktoré počas tehotenstva zažívajú veľký stres, majú takmer 10-krát vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich do tridsiatky vyvinie porucha osobnosti. Uvádza sa to v štúdii publikovanej v British Journal of Psychiatry. Vplyv na vývoj dieťaťa môže mať podľa nej dokonca aj mierny, no dlhodobý stres, pričom jeho následky môžu pokračovať aj po jeho narodení.
Podľa psychiatrov by mali mať budúce mamičky prístup k podpore duševného zdravia. Medzi ďalšie dôležité faktory, o ktorých sa vie, že prispievajú k vývinu porúch osobnosti a môžu zohrávať nejakú úlohu, patria, napríklad, výchova, finančná situácia rodiny alebo traumy počas detstva.
Prehnane úzkostliví aj emocionálne nestabilní
Pod poruchou osobnosti sa myslí, že určité aspekty osobnosti robia život zložitý pre danú osobu a iných ľudí. Existuje široká škála typov takýchto porúch. Ľudia s poruchou osobnosti môžu byť, napríklad, prehnane úzkostliví, emocionálne nestabilní alebo paranoidní, prípadne antisociálni.
Martinská nemocnica má prvú pacientku, ktorá porodila po transplantácii obličky
Predpokladá sa, že poruchy osobnosti postihujú jedného z 20 ľudí. Je pritom pravdepodobnejšie, že ľudia s poruchou osobnosti budú mať aj iné problémy duševného zdravia ako depresie alebo problémy s drogami a alkoholom. Rovnako ako pri iných duševných chorobách, môžu úlohu v ich vývine zohrávať výchova, problémy mozgu a gény.
V rámci štúdie sa vo Fínsku pýtali viac ako 3600 žien počas každého mesiaca ich tehotenstva na úroveň ich duševného stresu a sledovali ich deti. Odpovedať mali, či majú výrazný stres, nejaký stres alebo žiadny stres.
Poruchy si vyžiadali hospitalizáciu
Ženy žili v okolí Helsínk a ich deti sa narodili medzi rokmi 1975 a 1976. Keď tieto deti dosiahli tridsiatku, zaznamenali akúkoľvek diagnózu poruchy osobnosti. Celkovo ich bolo 40 a vo všetkých prípadoch to boli vážne poruchy, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu.
Vedci tak zistili, že dlhotrvajúce vysoké úrovne stresu počas tehotenstva môžu mať potenciálne dlhodobý vplyv na dieťa. Deti vystavené vysokému stresu matky mali oproti deťom matiek bez stresu 9,53-krát vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinie porucha osobnosti.
Už druhá žena na svete porodila dieťa v transplantovanej maternici, pomohol jej pokusný program
U detí, ktorých matky mali počas tehotenstva iba mierny stres, bola táto pravdepodobnosť štyrikrát vyššia. Stres u matky mohli spôsobovať, napríklad, problémy vo vzťahu, sociálne faktory alebo psychologické problémy.
Predchádzajúci výskum tiež zistil spojitosť medzi stresom počas tehotenstva a vývojom depresie, úzkosti a schizofrénie.
