Na Slovensku sa zdravotný stav ľudí za posledných 17 rokov zlepšil.
Bez prehodnotenia systémov zdravotníctva nie je možné zabezpečiť, aby naďalej spĺňali svoj účel a poskytovali starostlivosť zameranú na pacienta. Vyplýva to zo zdravotných profilov 28 krajín, ktoré uverejnila Európska komisia.
“Venovať iba 3 % z našich rozpočtov na zdravotníctvo problematike prevencie chorôb, v porovnaní s 80 %, ktoré sa vynakladajú na ich liečbu, jednoducho nestačí,” poznamenal európsky komisár pre zdravie a bezpečnosť potravín Vytenis Andriukaitis.
Potrebný je podľa neho lepší prístup k primárnej starostlivosti, aby nebola prvou zastávkou čakáreň na pohotovosti.
Žijeme dlhšie, ale Slovensko zaostáva
Ako informoval vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek, na Slovensku sa zdravotný stav ľudí za posledných 17 rokov zlepšil.
“Žijeme dlhšie a všetci máme prístup k systému zdravotnej starostlivosti. Slovensko však stále zaostáva za priemerom Európskej únie. Stredná dĺžka dožitia je o štyri roky kratšia ako priemer EÚ, máme aj pomerne vysokú mieru liečiteľnej úmrtnosti a nižšie výdavky na zdravotníctvo v porovnaní s priemerom EÚ. Veľkú úlohu pri kvalite zdravotného stavu zohráva sociálno-ekonomické prostredie,” povedal Chrenek.
Asi dve tretiny Slovákov uvádzajú dobrý zdravotný stav, čo je pomer podobný priemeru EÚ, ale vyšší ako vo väčšine susedných krajín. Opäť sú tu podľa komisie ale rozdiely podľa sociálno-ekonomického postavenia. Dobrý zdravotný stav uvádzajú viac ako tri štvrtiny ľudí v najvyššej príjmovej skupine v porovnaní s menej ako dvoma tretinami v najnižšom príjmovom kvintile.
V roku 2015 sa na zdravotnú starostlivosť vynaložilo na Slovensku 1 538 eur na obyvateľa v porovnaní s priemerom EÚ vo výške 2 797 eur.
V najbližších dňoch sa na hodnotiacu správu EK pozrieme podrobnejšie.
