Dlhoočakávané predbežné výsledky skríningového testovania, ktoré sa na Slovensku uskutočnilo od 18. do 25. januára, odprezentoval v utorok podvečer premiér Igor Matovič na tlačovej konferencii.
Z 2,589 milióna otestovaných obyvateľov odhalili testy 30 556 pozitívnych. Podľa údajov, ktoré premiér spolu s ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím (OĽaNO) predstavil, miera pozitivity dosiahla v prvom týždni 1,18 percent.
Matovičovu vládu počet infekčných v Revúcej prekvapil, Dáta bez pátosu na tento okres upozorňovali už pred týždňom
Premiér tiež opakovanie upozorňoval na dôležitosť celoplošného testovania a na to, že len vďaka nemu budeme vedieť v blízkej budúcnosti určiť, ktoré okresy predstavujú najväčšie hrozby pre šírenie koronavírusu SARS-CoV-2 a nájsť ohniská nákazy.
Vládne závery
Podľa Matoviča sú na tom najhoršie okresy Topoľčany (2,54 % pozitivita), Levice (2,48 %) a Hlohovec (2,31 %), naopak najlepšie obstál Veľký Krtíš (0,30 %), tiež Tvrdošín (0,34 %) a Svidník (0,37 %).
Keď premiér predstavil jednotlivé hodnoty pre okresy, poznamenal tiež, že sa nenaplnili predpovede matematikov, ktorí majú na starosti projekt Dáta bez pátosu. Tí svoje predpovede ohľadom výskytu ohnísk zverejnili na sociálnej sieti ešte 13. januára.
Skríningovým testovaním sme si len overili, že sme v klesajúcej fáze. Odborníci sa pýtajú, či to stálo za to
Podľa premiérových slov sa analytici mýlili, keď na základe údajov z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) predikovali 18 ohnísk nákazy nového koronavírusu a dokazujú to práve výsledky celoplošného testovania.
Je však nutné podotknúť, že premiér napriek tomu, že stránka Dáta bez pátosu minimálne raz týždenne prináša čerstvé predpovede, porovnal tie pôvodné z 13. januára s aktuálnymi výsledkami. Za dva týždne sa však veľa zmení.
Stôl v Bratislave
„Dáta sú kontrolkou správnosti, že či keď niekto niečo napíše od stola v Bratislave a pôjdeme spraviť celoslovenský skríning s 2,5 milónmi testov, či to sedí,“ povedal Matovič ukazujúc na tabuľku s výsledkami a neskôr argument „od stola v Bratislave“ ešte viackrát zopakoval.
Tisícky pacientov sa koronavírusom nakazili až v nemocniciach
Matematici z projektu Dáta bez pátosu v čase rozhodovania o skríningovom testovaní tvrdili, že testovať treba vzhľadom na údaje z PCR testov len vo vybraných 18 okresoch Slovenska a že celonárodné testovanie nie je nutné. Neboli jediní, kto zdieľal podobné názory.
Nielen podľa matematika Ivana Bošňáka (Dáta bez pátosu, tiež asistent poslanca z SaS Mariána Viskupiča), ale aj podľa epidemiologičky Kataríny Naďovej je v súčasnej situácii najdôležitejšie testovať najmä zamestnancov veľkých podnikov a pendlerov. Šíreniu COVID-19 podľa nich zabraňuje najmä lockdown, nie len testovanie.
Len forma monitorovania
Aj epidemiologička Alexandra Bražinová vidí testovanie „len ako formu monitorovania výskytu a šírenia SARS-CoV-2“. Účinným opatrením je podľa nej znižovanie mobility, čiže v súčasnej situácii striktné dodržiavanie a udržanie lockdownu.
Celoplošné testovanie je zbytočné mrhanie zdrojmi. Narušilo výpovednosť PCR testov, hovorí epidemiologička
Testovanie napomohlo k identifikácii mnohých infikovaných a ich následnej izolácii, ako aj k potvrdeniu viacerých ohnísk, o ktorých však „svedčili už údaje zo sledovania za posledné týždne“. Bražinová tak dala za pravdu matematikom.
Rovnako ako si myslí bývalý riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana, aj podľa Bražinovej by sme sa mali sústrediť najmä na očkovanie. „Iba zaočkovaním veľkej časti populácie sa nám podarí zastaviť šírenie infekcie SARS-CoV-2,“ dodala epidemiologička pre portál vZdravotníctve.sk.
Neúplné výsledky
Premiér však napriek týmto odborným názorom tvrdí, že „celoslovenský plošný skríning má zmysel na to, aby sme identifikovali ohniská“ a že sa to nedá určiť inak, aj keď analytici tvrdia opak. Dáta bez pátosu zverejnili svoje výsledky krátko po tlačovej konferencii.
Postapokalyptický svet v meste Wu-chan. Ako to bude vyzerať po pandémii na Slovensku?
Údaje sa na prvý pohľad extrémne líšili. Podľa Bošňáka dáta ťahali síce z „vlády“, ale stále nie sú kompletné, preto svoj článok neskôr stiahli. Inštitút zdravotných analýz (IZA) rovnako na svojich stránkach upozorňuje, že údaje z NCZI nemusia byť presné.
Publikované dáta totiž obsahujú iba dáta od prevádzkovateľov s prístupom do elektronického hlásenia NCZI. „Počas skríningu boli tieto prístupy poskytnuté mnohým novým prevádzkovateľom, ktorí pri hlásení spravili chyby,“ uviedla IZA.
Sporná Prievidza
Príkladom bol napríklad okres Prievidza, v ktorom podľa údajov projektu Dáta bez pátosu urobili spolu 8 313 testov, z ktorých vyšlo 160 pozitívnych. Podľa oficiálnych výsledkov prezentovaných premiérom sa však v tomto okrese vykonalo 62 845 testov, pozitívnych bolo 641.
Pravedpodobnosť, že bolo v Prievidzi spravených tak málo antigénových testov je veľmi nízka, v systéme je preto určite chyba. Chyby sa podľa IZA postupne hľadajú a odstraňujú.
Premiér aj minister zdravotníctva na tlačovej konferencii uviedli, že zoznam okresov, ktoré budú musieť opakovane otestovať svojich obyvateľov ešte nie je definitívny. V nimi prezentovaných dátach chýbajú aj údaje za utorok 26. januára.
Môže sa tak stať, že niektoré okresy na hranici sa posunú do zoznamu „zelených“, alebo naopak „červených“. Na hranici sa momentálne podľa oficiálnych výsledkov nachádzajú najmä okresy Bratislava a Prievidza. Definitívny zoznam zverejnia najneskôr v piatok 29. januára.
