Stres a depresia z pandémie spôsobujú zdravotníkom problém. Pomôcť im má slovenská aplikácia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Foto: Ilustračné, www.gettyimages.com

Zdravotnícky personál to má pre pandémiu v súčasnosti náročné. Neustály tlak z ochranných opatrení a strach z nakazenia sa od pacientov u nich vyvoláva stres a depresie.

Klinický psychológ Matúš Kucbel s docentom Milošom Šlepeckým, klinickou psychologičkou Katarínou Jandovou a v spolupráci s prezidentkou Slovenskej komory psychológov Evou Klimovou už počas prvej vlny nového koronavírusu pochopili, že to môže byť veľký problém.

Viac o téme: Koronavírus

Ich výskum medzi zdravotníkmi, ktorí sa starajú o pacientov s COVID-19, ukázal, že mali pravdu. Preto sa rozhodli pomôcť a vytvárajú aplikáciu, ktorá by v budúcnosti mohla merať úroveň stresu či depresie nielen u zdravotníckeho personálu.

Akútna stresová porucha

Kucbel skonštatoval, že u 70 percent zdravotníkov, ktorí pracovali s pacientmi nakazenými vírusom COVID-19, bola potvrdená prítomnosť akútnej stresovej poruchy.

Tá vzniká najmä v situáciách, ktoré ohrozujú život či zdravie človeka. To určite platí pre pandémiu a situácie, keď sa zdravotník stretáva s nakazenými.

„Preto sme predpokladali, že sa u nich táto porucha môže vyskytnúť vo väčšej miere,“ povedal Kucbel s tým, že stretnutie zdravotníckych pracovníkov s koronavírusom je naozaj stresujúca skúsenosť.

Stres a depresia

Zároveň chceli sledovať aj ďalšie symptómy, ktoré s traumou súvisia, a to konkrétne úzkosť, nabudenie organizmu, nepokoj, prítomnosť depresie, vyčerpanosti organizmu a poklesov nálad.

„Zatiaľ nevieme povedať, či je to katastrofa. U spomínaných 70 percent zdravotníkov, ktorým sme namerali výskyt akútnej stresovej poruchy, sme našli aj spoluvýskyt depresie,“ vysvetľuje Kucbel. Depresívne symptómy u vystresovaných zdravotných pracovníkov vykazovalo až 80 percent z nich.

Alarmujúci stav

Na základe týchto alarmujúcich výsledkov sa preto Kucbel s docentom Šlepeckým a doktorkou Jandovou rozhodli vytvoriť aplikáciu, ktorá by zdravotníkom pomohla sa spamätať.

Aplikácia je technicky vyvíjaná v spolupráci s Katedrou informatiky Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Za jej vývoj sú zodpovedný Patrik Voštinár a Vladimír Siládi.

Napriek tomu, že podobná aplikácia už zrejme vo svete existuje, jej autori sa inšpirovali pandemickou situáciou. „Pravdupovediac, neskúmali sme, či sa už niekde vo svete niečo podobné používa, ale myslím, že určite sme žiadnu dieru do sveta neurobili,“ priznáva Kucbel.

Výsledky vo farbách semafóru

Aplikácia bude pozostávať z niekoľkých diagnostických škál, teda dotazníkov, ktoré zdravotnícky personál vyplní a aplikácia ich odpovede vyhodnotí a výsledok vyobrazí formou semaforu.

Zelená farba bude znamenať, že výsledky sú v poriadku a oranžová, že sa daný človek má „mať na pozore“. Červená bude signalizovať akútnu nutnosť vyhľadať odbornú pomoc. Aplikácia zároveň nakontaktuje užívateľa na najbližšieho psychoterapeuta v okrese.

Užívateľov bude tiež edukovať o jednotlivých poruchách, ktorých výskyt meria. Prinesie aj „praktický návod na rýchlu svojpomocnú intervenciu v prípade akútnych prípadov“.

Spustenie aplikácie očakávajú čoskoro

Na vývine aplikácie pracuje tím od novembra 2020, jej spustenie sa očakáva už čoskoro. „Ide o aktivitu, ktorá je založená na dobrovoľnosti všetkých zainteresovaných,“ vysvetľuje klinický psychológ.

Aj preto jej vývin podlieha časovým možnostiam jej autorov. „Napriek tomu dúfame, že sa nám ju v priebehu decembra podarí spustiť a bude k dispozícii najneskôr od nového roka 2021,“ dodáva Kucbel.

Po zverejnení aplikácie plánujú na jej vývine ďalej pracovať a jej diagnostický potenciál ďalej rozširovať. „Po odznení koronakrízy by mohla poslúžiť aj širšej verejnosti,“ uzavrel Kucbel.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Eva KlimováKatarína JandováMatúš KucbelMiloš Šlepecký
Firmy a inštitúcie Slovenská komora psychológov (SKP)UMB Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici