Spotreba antibiotík na Slovensku klesá, odolnosť voči nim však narastá. Riaditeľka Odboru zdravotnej starostlivosti ministerstva zdravotníctva Adriána Liptáková o tom informovala na tlačovej konferencii rezortu zdravotníctva s tým, že najväčšími konzumentmi sú deti a mládež.
„Baktérie sú veľmi adaptabilné, a tak si začali vytvárať cestičky ako inaktivovať antibiotiká, tie sa stávajú neúčinné, ale zároveň nám ničia našu črevnú flóru a výsledkom sú závažné zápalové ochorenia čriev či rôzne alergie,“ povedala Adriána Liptáková.
Ohrozené sú najmä deti
Ako dodala, ohrozený je najmä detský pacient, ktorý podľa štatistík za rok spotrebuje takmer dvojnásobné množstvo antibiotík oproti pacientom iných vekových kategórií.
Deti tak v neskoršom veku môžu trápiť chronické zápalové ochorenia. Osemnásteho novembra si pripomíname Európsky deň antibiotík, ktorého cieľom je zvýšenie povedomia o obozretnom používaní antibiotík.
Nový spôsob liečby uľahčí život pacientom s pľúcnou artériovou hypertenziou (video)
Rezistencia na antibiotickú liečbu môže viesť k závažným zdravotným komplikáciám. „Najväčší problém spôsobuje rezistencia proti antibiotikám v nemocniciach, najmä na oddeleniach intenzívnej medicíny. Ak nezačneme antibiotiká používať obozretne, v roku 2050 môže celosvetovo v dôsledku rezistencie na antibiotiká umrieť až 10 miliónov ľudí,“ povedal prezident Slovenskej spoločnosti infektológov Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLS) a predseda Ústrednej komisie pre antiinfekčnú liečbu a antibiotickú politiku ministerstva zdravotníctva Pavol Jarčuška. Aj preto podľa rezortu vláda SR v januári 2019 schválila Národný plán kontroly infekčných ochorení.
Porušenie bakteriálnej rovnováhy
Ako informovala Mária Kachlíková z Kliniky infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice Bratislava, neobozretné používanie antibiotík môže viesť napríklad ku klostrídiovej enterokolitíde. Ide o ochorenie, ktoré je najčastejšou príčinou hnačiek pochádzajúcich z nemocničného prostredia.
Môže podľa Kachlíkovej vzniknúť po podaní ktoréhokoľvek antibiotika, ktoré u konkrétneho pacienta spôsobí porušenie bakteriálnej rovnováhy. Priebeh infekcie môže byť od ľahkého až po závažný, v určitých prípadoch môže viesť až k smrti pacienta.
Pri revízii úhrad liekov sa robí zbytočný poplach, Kalavská odmieta vplyv farmaceutických firiem
V manažmente recidivujúcich prípadov tejto infekcie sa ponúka komplexná starostlivosť o pacienta, ktorá zahŕňa aj výkon fekálnej mikrobiálnej terapie. „V praxi to znamená, že sa stolica zdravého človeka upraví na transplantát, ktorý sa instiluje do čreva pacienta s cieľom obnovy jeho črevnej mikroflóry. Týmto mechanizmom sa navracia rovnováha v čreve,“ dodala Mária Kachlíková.
Nevhodné pre vírusové ochorenia
Ako informoval rezort, medzi okresy s vyššou ako 30 percentnou spotrebou antibiotík v porovnaní s celoslovenským priemerom patria Medzilaborce, Námestovo, Stará Ľubovňa a Tvrdošín, pričom najvyššia spotreba antibiotík v roku 2018 bola v okrese Medzilaborce. Najnižšia spotreba bola v okrese Košice – okolie. Výrazne nízka preskripcia antibiotík oproti slovenskému priemeru je aj v okresoch Krupina, Senec a Gelnica.
„Tieto čísla môžu byť mementom pre lekárov z okresov, ktoré majú výrazne vyššiu spotrebu antibiotík, aby prehodnotili, či je toľko predpísaných antibiotík skutočne nevyhnutných,“ uviedla Adriána Liptáková. Antibiotiká podľa jej slov nie sú vôbec vhodné pre vírusové ochorenia.
„Pre stanovenie vhodnej liečby je veľmi dôležité CRP vyšetrenie, keďže je to diagnostický marker pre diferencovanie vírusovej infekcie od baktériovej. CRP ukáže, či pacient potrebuje antibiotickú liečbu alebo nie,“ uzavrela riaditeľka Odboru zdravotnej starostlivosti ministerstva zdravotníctva.
