Spoločnosť napriek posunu vo vnímaní telesného zdravia nedokáže hovoriť o diagnózach spojených s duševným zdravím. Uviedla to psychologička Elena Kopcová pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia.
Čísla sú alarmujúce
Poukázala na alarmujúce výsledky európskeho prieskumu, podľa ktorého takmer polovica respondentov čelila emocionálnym alebo psychosociálnym problémom v uplynulých 12 mesiacoch.
„Tieto čísla sú alarmujúce, ale omnoho väčšie obavy by v nás malo vyvolávať vedomie, že je medzi nami obrovské množstvo ľudí, ktorí sa napriek svojim ťažkostiam na odborníkov neobrátia,“ vyhlásila psychologička a generálna riaditeľka občianskeho združenia TENENET Elena Kopcová.
Stigmatizácia bráni vo vyhľadaní pomoci
TENENET evidovalo v roku 2023 cez svoje služby viac ako 2 500 sedení s klientmi, avšak stigmatizácia stále bráni mnohým ľuďom vyhľadať pomoc.
Slovensko vyškolilo odborníkov v oblasti starostlivosti o duševné zdravie v rámci iniciatívy WHO QualityRights
„Ľudia už nemajú problém hovoriť o témach, ktorým sa v minulosti vyhýbali. Pri debate o kolonoskopii sa už dnes nik nečervená. Ak má však nahlas pripustiť depresiu alebo úzkosti, zrazu cúvne. Veľmi často to totiž považuje za slabosť a v tomto ich mnohokrát ‛podporuje’ aj okolie,“ konštatuje Kopcová.
Dopady zanedbávania
Odborníčka taktiež zdôrazňuje dôsledky podcenenia starostlivosti o duševné zdravie, ktoré nemajú dopady len na jednotlivca, ale aj na jeho rodinu, zamestnávateľa a štátne inštitúcie.
Údaje z Národného centra zdravotníckych informácií napríklad uvádzajú, že v roku 2023 najviac samovražedných pokusov vykonávali deti a mladí ľudia, pričom za hlavné príčiny sa považujú osobné a rodinné konflikty.
„Podceňovanie starostlivosti o duševné zdravie nemá dopad len na zdravie a kvalitu života konkrétneho človeka, ale aj na jeho rodinu a blízkych,“ uzavrela Kopcová.