Zdravotný stav Slovákov nie je dobrý, nemocnice sú zadlžené, zdravotníckych pracovníkov málo. Európska komisia vo svojej správe pomenovala problémy, ktoré trápia slovenské zdravotníctvo, ale aj kroky, ktoré sa podnikajú – a nepodnikajú – na zlepšenie stavu.
Efektívnosť slovenského zdravotníctva je stále nízka. Uvádza sa to v správe o Slovensku, ktorú Európska komisia vypracúva v rámci európskeho semestra.
Ako pripomína, projekt Hodnota za peniaze vypočítal možnú úsporu v rezorte 174 mil. eur v tomto roku. Niektoré odporúčania sa už zavádzajú, všíma si správa, pričom konkretizuje, že ide napríklad o referencovanie cien špeciálneho zdravotníckeho materiálu a prístrojov.
Zdravotný stav Slovákov sa zlepšuje pomaly a súkromné výdavky na zdravotnú starostlivosť sú relatívne vysoké.
Choroby, zbytočné úmrtia a vysoká spoluúčasť
Ako správa upozorňuje, napriek zvýšeniu rokov života, ktoré človek strávi zdravý, SR je stále hlboko pod priemerom EÚ. Kým muži môžu očakávať 54,6 roka bez chorôb, európsky priemer je 61,8 roka. V prípade žien je to 55,5 roka na Slovensku a 61,4 roka v EÚ.
Na základe údajov z roku 2014 (posledné dostupné údaje) si Slovensko viedlo veľmi zle v oblasti odvrátiteľných úmrtí. Na stotisíc obyvateľov to bolo 339,5 úmrtí, vysoko nad priemerom EÚ 204,1 úmrtia.
Spoluúčasť pacientov je taktiež nadpriemerná. Kým európsky priemer je 16 %, na Slovensku platia pacienti 23,3 % výdavkov. Neformálne platby sú naďalej bežné, čo môže viesť k nerovnosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti, varuje EK.
Nemocnice: zadlžené a neefektívne
Vysoká zadlženosť nemocníc neklesla. Záväzky po lehote splatnosti nemocníc boli v júni minulého roka 592 mil. eur. Podľa EK sú na príčine nezáväzné obmedzenia rozpočtu a chýbajúca motivácia nemocníc znížiť dlh.
Dôvodom však môže byť aj zlé zostavenie rozpočtov a neefektívne obstarávanie. „Platby sú naviazané na kvantitu, nie na kvalitu služieb, čo môže viesť k vytvoreniu motivácie na nadmerné poskytovanie služieb,“ varuje komisia.
Upozorňuje aj na meškanie platieb dodávateľom. Zaznamenala však aj kroky smerujúce k racionalizácii zdravotnej starostlivosti.
Počet akútnych lôžok je v porovnaní s priemerom EÚ vysoký – na Slovensku je 424 lôžok na stotisíc obyvateľov, európsky priemer je 356. Nízka je však obložnosť, dosahujúca 67 %, kým v EÚ je to 74 %.
Komisia však vyzdvihuje plánované kroky s cieľom reštrukturalizovať sieť zdravotníckych zariadení a zabrániť zneužívaniu urgentných príjmov v nemocniciach.
E-health, DRG, integrovaná starostlivosť – meškajú
Zavedenie e-healthu sa niekoľkokrát posúvalo. Od roku 2008 sa preinvestovalo 80 miliónov eur, avšak bez hmatateľného výsledku, pokračuje EK.
Postupne sa do praxe uvádza DRG systém, avšak borí sa s niekoľkými problémami. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nie sú dostatočne pripravení, systémy nie sú hotové a počiatočné vstupné dáta nekvalitné.
Vpred sa nepohol ani model integrovanej starostlivosti. Do roku 2020 je vyčlenených 130 miliónov eur z eurofondov pre vytvorenie 134 integrovaných centier. Plánovaná pilotná fáza na roky 2015-2016 sa neuskutočnila.
Personálne problémy
Počet všeobecných praktických lekárov je nízky a rastie iba postupne. To má za následok neefektívne poskytovanie primárnej zdravotnej starostlivosti.
Vláda zamýšľa zvýšiť počet lekárov cez rezidentský program, avšak ten zatiaľ nemal výrazné výsledky. Len 95 nových praktických lekárov by malo začať ordinovať v tomto roku.
Profesijné združenia upozorňujú, že v systéme treba omnoho viac praktických lekárov i sestier.
Ministerstvo pracuje na 26 projektoch
Ministerstvo zdravotníctva má rozpracovaných celkovo 26 projektov, ktoré zahŕňajú mnohé oblasti týkajúce sa zdravia a kvality života. „Zároveň robí kroky smerujúce k zvyšovaniu efektivity využitia finančných prostriedkov v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti, čo umožní smerovať ušetrené prostriedky do oblastí, kde ich je nedostatok,“ reagovala pre portál vZdravotnictve.sk hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Jedným z projektov je aj „Optimalizácia siete – stratifikácia “. Pri zmenách v rámci optimalizácie siete bude ministerstvo zohľadňovať potreby pacientov, návrhy odbornej verejnosti, ako aj vyšších územných celkov.
Ako vysvetlila Eliášová, cieľom tohto prehodnotenia bude zabezpečenie optimalizácie lôžkového fondu nemocníc podľa potrieb regiónov, zníženie počtu akútnych lôžok, zároveň skvalitnenie a posilnenie chronických lôžok, s prihliadnutím na demografický vývoj.
Ambíciou je vyrovnané hospodárenie nemocníc
Zároveň sa rezort zaviazal, že vytvorí predpoklady na takú zdravotnú starostlivosť, aby sa zlepšila a predĺžila kvalita života.
„Medzi dôležité témy patrí aj prevencia, ktorú vnímame ako dôležitý nástroj na udržanie zdravia a kvality života,“ dodala hovorkyňa.
Minulý rok ministerstvo podľa nej zorganizovalo okrúhly stôl za účasti odborníkov na tému prípravy spoločnej stratégie na zníženie počtu odvrátiteľných úmrtí s primárnym zameraním na kardiovaskulárne ochorenia ako najčastejšiu príčinu smrti na Slovensku.
Ambíciou rezortu zdravotníctva je dostať nemocnice v strednodobom horizonte do stavu vyrovnaného hospodárenia, pretože iba tak je možné zabezpečiť systémový rozvoj týchto zdravotníckych zariadení.
„Na ministerstve zdravotníctva vznikol minulý rok Úrad pre riadenie podriadených organizácii, ktorý má v kompetencii finančný kontroling podriadených organizácií, riadenie spoločných projektov, obstarávaní a zdieľaných služieb. Ministerstvo spustilo aj centrálne verejné obstarávanie na nákup CT prístrojov, pripravujú sa ďalšie verejné obstarávania,“ uzavrela Eliášová.
