Slovenské zdravotníctvo blúdi v labyrinte noviel a mikromanažmentu, tvrdia analytici z INESS

Pandemické roky 2020 až 2022 priniesli až 186 novelizácií, no ani po ich odznení sa zdravotníctvo nevrátilo k stabilite.
Urologické oddelenie, nemocnica Poprad

Slovenské zdravotníctvo sa už roky nachádza v stave legislatívnej nestability, ktorá mu znemožňuje dlhodobý a predvídateľný rozvoj. Analytici INESSMartin Vlachynský a Klaudia Klimeková upozorňujú, že namiesto stabilného prostredia, v ktorom by zákony slúžili ako pevný rámec fungovania systému, sa sektor ocitol v pasci častých a nekoherentných zmien.

„Zmena zákonov už nie je vypočítaným krokom, ktorý má byť tak dobre napísaný, že sa nebude roky meniť, ale bežnou rutinou, ktorá stráca význam,“ konštatujú.

Takmer 700 novelizácií za 20 rokov

Analýza INESS, ktorá sleduje vývoj desiatich kľúčových zdravotníckych zákonov od roku 2004 do roku 2024, odhalila celkovo 686 novelizácií. Rekordný bol rok 2022, keď sa v priemere každý zákon zmenil až osemkrát.

Najčastejšie novelizovaným ostáva zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti s 135 zásahmi, nasledovaný zákonom o zdravotných poisťovniach so 131 zmenami a zákonom o zdravotnom poistení so 109 úpravami. Na opačnom konci stojí zákon o úhradách liekov, ktorý sa menil „len“ 22-krát.

Pandemické roky 2020 až 2022 priniesli až 186 novelizácií, no ani po ich odznení sa zdravotníctvo nevrátilo k stabilite. V rokoch 2023 a 2024 pribudlo ďalších 83 zmien, čo je stále nad historickým priemerom. Podľa analytikov tieto čísla neodrážajú systematické reformy, ale ad hoc zásahy a politické mikromanažovanie. „Tak časté tempo zmien nesvedčí o premyslených systémových krokoch, ale o snahe hasiť krátkodobé problémy,“ upozorňuje INESS.

Striedanie ministrov prehlbuje chaos

Významným faktorom nestability je aj časté striedanie ministrov. Len medzi rokmi 2022 a 2024 sa na čele rezortu vystriedali štyria nominanti a krátko ho viedol aj poverený premiér. Krátke mandáty nielen znemožňujú preniknúť do komplexných štruktúr systému, ale tlačia politikov k riešeniu okamžitých problémov namiesto dlhodobého plánovania. Tento chaos sa následne prenáša aj do vedenia štátnych inštitúcií a podnikov.

INESS pripomína, že stovky legislatívnych zmien od roku 2004 nedokázali naplniť pôvodné ciele reformných zákonov. Naopak, často ich deformovali a vytvorili prostredie plné nejednotných a protichodných pravidiel.

„Bez vízie, kam chceme sektor dostať, budeme mať aj naďalej zdravotníctvo uprostred legislatívneho labyrintu, v ktorom sa mení všetko, len nie jeho podstata,“ uzatvárajú analytici.

Viac k osobe: Martin Vlachynský
Firmy a inštitúcie: INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz

Ďalšie k téme