V jesenných mesiacoch, ktoré sú typické zvýšeným výskytom akútnych respiračných ochorení, stúpa aj spotreba antibiotík. Mnohí poistenci si tieto lieky zabezpečujú aj bez stanovenia diagnózy, výlučne na vlastnú žiadosť a na vlastné náklady. Tento trend môže mať vážne dôsledky nielen pre verejné zdravie, ale aj z environmentálneho hľadiska.
Jesenné obdobie každoročne prináša nárast ochorení dýchacích ciest. Úrad verejného zdravotníctva SR zaznamenal v 45. kalendárnom týždni roku 2025 spolu 38 111 prípadov týchto ochorení, pričom najvyššia chorobnosť bola hlásená v Bratislavskom kraji. Najčastejšie išlo o deti vo veku do piatich rokov, ktoré patria medzi najrizikovejšie skupiny.
Dobre poslúži CRP test
Súčasne s rastom chorobnosti sa zvýšil aj počet receptov na antibiotiká vydaných na žiadosť pacientov. V takýchto prípadoch nešlo o reakciu na konkrétnu diagnózu, a teda lieky boli uhradené v plnej výške pacientmi. Mnohí sa takýmto spôsobom snažia pripraviť na očakávaný nárast ochorení spojený s nástupom do škôl a návratom do kolektívneho prostredia.
Podľa údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne bola najvyššia spotreba antibiotík hradených v plnej výške evidovaná v októbri minulého roka, keď si poistenci zakúpili až 24-tisíc balení. V roku 2025 bol zatiaľ najväčší záujem zaznamenaný v septembri, kedy bolo na vlastnú žiadosť vydaných 19-tisíc balení. V období od januára do konca septembra 2025 minuli poistenci tejto poisťovne na antibiotiká bez diagnózy celkovo 986-tisíc eur, čo predstavuje približne 140-tisíc balení.
Dôvera farmaceutov rastie, lekárne môžu pomôcť znížiť plytvanie antibiotikami
Odborníci pripomínajú, že väčšina infekcií horných dýchacích ciest má vírusový pôvod a nie je vhodné ich liečiť antibiotikami. Ako účinný diagnostický nástroj slúži CRP test, ktorý umožňuje lekárom rozlíšiť vírusovú a bakteriálnu infekciu.
Nebezpečný fenomén
Na základe výsledkov môže lekár rozhodnúť o potrebe nasadenia antibiotík. V prípadoch, keď sú tieto lieky predpísané zbytočne, strácajú účinnosť a zvyšuje sa riziko rezistencie. Navyše môže dôjsť k nežiaducim účinkom, ak sa antibiotiká užívajú bez riadneho vyšetrenia.
Zásobovanie sa antibiotikami bez lekárskej indikácie a ich následná samoliečba predstavuje nebezpečný fenomén. Tento prístup môže viesť nielen k poškodeniu zdravia, ale aj k tvorbe zbytočných zásob liekov, ktoré napokon končia ako odpad. Ak sa antibiotiká nespotrebujú, časť balení môže byť odovzdaná späť do lekárne, no veľké množstvo končí v bežnom komunálnom odpade.
Štátny ústav pre kontrolu liečiv uvádza, že slovenské lekárne vyzbierali v roku 2024 približne 291 ton liekového odpadu. Už počas jarných mesiacov bolo vrátených 237 ton a zvyšok bol zozbieraný na jeseň.
