Pohotovosť je pre lekáreň stratová, chodí málo ľudí. Lekárnická komora by chcela mať rovnaký systém ako lekári.
Súčasná podoba lekárenskej pohotovosti je neefektívna. Viac než polovica pohotovostných lekární nemá reálne odborné opodstatnenie. Na stredajšej tlačovej konferencii to uviedli zástupcovia Slovenskej lekárnickej komory (SLek).
„Ak má štát záujem, aby lekárne boli otvorené aj v časoch, kedy do nich nikto nepríde, treba, aby to aj zaplatil. Treba nastaviť financovanie,“ skonštatoval prezident komory Ondrej Sukeľ.
Lekárne majú zákonnú povinnosť vykonávať pohotovostnú službu. Na rozdiel od ambulantnej či ústavnej pohotovosti nemajú túto službu zaplatenú.
Prieskum: Pohotovostné lekárne zívajú prázdnotou
Denne na Slovensku slúži v každom okrese minimálne jedna lekáreň. No viac ako 90 % z nich nevybaví ani piatich pacientov za hodinu.
Podľa komory 41 % lekární nenavštívi počas tejto služby ani jeden pacient s lekárskym predpisom vystaveným na ambulantnej pohotovosti.
Tieto údaje vyplývajú z výsledkov prieskumu lekárnickej komory, ktorý uskutočnila s cieľom vyhodnotiť efektivitu lekárenskej pohotovostnej služby po šiestich mesiacoch jej fungovania.
Prieskum tiež ukázal, že len 5 % slúžiacich lekární je v blízkosti ambulancie pohotovostnej služby. To podľa komory tiež zaťažuje pacientov.
SLeK akceptuje potrebu dostupnosti lekárenskej starostlivosti aj mimo štandardnej prevádzky, avšak bez reálneho finančného krytia a ekonomickej udržateľnosti je podľa nich táto povinnosť mimoriadne zaťažujúca.
Táto služba má byť financovaná podľa komory z verejného zdravotného poistenia, rovnako ako je financovaná pohotovosť ambulancií a nemocníc.
Nevyhovuje to ani sieťovým lekárňam
Asociácia prevádzkovateľov sieťových lekární na Slovensku taktiež hodnotí efektivitu lekárenskej pohotovostnej služby po legislatívnej úprave platnej od júna 2018 negatívne.
Okrem minimálneho prínosu pre pacienta značne ovplyvňuje aj prevádzkové náklady lekární. A nie sú nijako zohľadnené.
„Ako poskytovatelia lekárenskej starostlivosti neúčtujeme ani zdravotnej poisťovni a ani pacientovi osobitnú odplatu za pohotovosť, ale len ceny za vydané lieky. Ako však potvrdzujú fakty, okrem zvýšených personálnych nákladov, mesačne na úrovni 35 tis. eur, evidujeme aj približne 15-percentnú stratu. Lekárne ju de facto generujú v čase poskytovania lekárenskej pohotovosti,“ povedal predseda asociácie Róbert Nemčický.
Doplnkový tovar to neutiahne
Ministerstvo zdravotníctva v minulosti pre portál vZdravotnictve.sk skonštatovalo, že lekárne si pri výdaji liekov uplatňujú marže/obchodné prirážky. Zároveň predávajú aj doplnkový sortiment a voľnopredajné lieky. Financovanie lekárenskej starostlivosti je teda závislé od typu sortimentu, ktorý lekáreň predáva.
Sukeľ však tento argument odmieta. Opäť poukázal na nízku návštevnosť lekární počas pohotovosti. V tom čase jednoducho lekáreň ani doplnkový tovar nepredá.
SLeK pred dvoma rokmi na žiadosť ministerstva zdravotníctva predstavila svoj model pohotovostnej služby podobný modelu ambulantnej pohotovosti. Tá je financovaná paušálnou platbou zdravotných poisťovní a platbou za realizované výkony.
S výsledkami aktuálneho prieskumu chce komora oboznámiť aj ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú. Sukeľ verí, že nájdu zhodu. „Zákon je podľa nás protiústavný,“ doplnil Sukeľ.
