Rodiť na Slovensku alebo v zahraničí? To je jedna z mnohých dilem, ktorým čelia nielen prvorodičky a ktoré chcú svoje dieťatko priviesť na svet v pokoji, láske a bez zbytočnej traumy.
Zo skúseností žien vyplýva, že slovenské pôrodnice sa za posledné dva desaťročia takmer nikam neposunuli – počínajúc zastaranými priestormi, končiac neochotou zdravotných sestier vyhovieť požiadavkám rodiacich žien.
Syndróm záchrancov pôrodu
Často sa do tejto nešťastnej rovnice pridáva chaos a hluk, desiatky pípajúcich prístrojov, okrikovanie. Čerešničkou na torte, ktorú mnohé prvorodičky nečakajú, je dominantný, často až arogantný prístup lekára a následný pocit bezmocnosti.
Prvé bábätká roka 2025, chlapci aj dievčatko sa narodili pár minút po polnoci
Česť výnimkám, no je toto scenár, ktorý sme ochotný tolerovať pri niečom tak posvätnom ako je zrod života? Mnohé ženy si preto povedali „dosť“ a rozhodli sa zveriť do rúk pôrodníkom v zahraničí, ktorí netrpia rovnakým syndrómom, ako tí na Slovensku: „Syndrómom záchrancov pôrodu“.
Psychologička, laktačná poradkyňa a lektorka hypnopôrodu Barbora Gráčová sa s nami podelila nielen o svoj príbeh, ale aj o skúsenosti desiatok žien, ktoré sprevádzala na ceste od počatia až po pôrod. Barbora svoje prvé dieťatko priviedla na svet v jednej zo slovenských pôrodníc, no po negatívnej skúsenosti sa rozhodla pre druhý pôrod v Rakúsku.
V čom sú najväčšie rozdiely medzi pôrodom u nás a v zahraničí? Ako sa správne rozhodnúť?
Manipulatívny prístup na Slovensku
„Premýšľam, či je za tým plat, alebo iný dôvod, prečo niektorí zdravotníci pristupujú k ženám tak manipulatívne. Na Slovensku stále neexistuje symetrický vzťah medzi ženou a lekárom. Lekár je často vnímaný ako ‘záchranca‘ a žena ako pacientka, ktorá musí poslúchať,“ vysvetľuje Gráčová.
Tento prístup sa prejavuje nielen v nedostatku komunikácie, ale aj v praktikách, ktoré môžu byť pre rodiace ženy traumatizujúce. „Počas pôrodu zažíva žena hormonálne zmeny, ktoré jej znemožňujú brániť sa alebo reagovať na to, čo sa s ňou deje. Často je to partner, ktorého tieto hormóny neovplyvňujú, ktorý vidí, ako je so ženou komunikované a zaobchádzané,“ dodáva.
Košická nemocnica ponúka budúcim mamičkám komplexnú zdravotnú starostlivosť, zabezpečuje predpôrodné kurzy či moderné techniky
„Keď som rodila na Slovensku, nikto mi nepovedal, čo idú robiť. Dokonca na jednom poschodí ľavá ruka nevedela, čo robí pravá. Len vám dajú podpísať informovaný súhlas, kde sú zahrnuté rôzne úkony, ktoré však nie sú presne vysvetlené,“ pokračuje Gráčová.
Žena sa tak vzdáva právomocí. Ak sa už niečo deje, často sa používa odborná terminológia, ktorú žena nepozná. „Zásahy ako amniotómia alebo podávanie oxytocínu sú našou realitou, často pod zámienkou ‘trochu tomu pomôžeme‘. Tieto zásahy pritom môžu narušiť prirodzený priebeh pôrodu,“ hovorí Gráčová.
Zásahy do prirodzeného priebehu pôrodu
„Prvý problém slovenských pôrodníc je, že hľadáme problémy aj tam, kde žiadne nie sú. Mám pocit, že ide o samotný prístup niektorých lekárov, ktorí chcú byť hrdinami. Ten, kto sa rozhodne stať lekárom, sa učí zachraňovať životy za každú cenu. Ale pri pôrode lekár väčšinou nemá čo zachraňovať, pokiaľ naozaj neexistuje reálne riziko. Napriek tomu majú niektorí lekári pocit, že ten pôrodný proces treba zachrániť,“ pokračuje.
Pôrod ako trauma: Počet cisárskych je alarmujúci a ženy trpia. Kde nastala chyba? (rozhovor)
V zahraničí sa pri nízkorizikových tehotenstvách preferuje vedenie pôrodu pôrodnými asistentkami. Na Slovensku je ich zapojenie minimálne. „Na Slovensku chýbajú štatistiky, ktoré by monitorovali kvalitu starostlivosti a spokojnosť pacientiek. Nemocnice sa sústreďujú skôr na interné štatistiky, ktoré nemajú veľkú výpovednú hodnotu,“ vysvetľuje Gráčová.
„Viem o jednom nemenovanom lekárovi, ktorý má doslova záľubu vo vyvolávaní pôrodov a robí to takmer každej žene. Dokonca mení ženám termín pôrodu – skracuje ho, aby ich priviedol k tomu, že pôrod bude vyvolaný. Mnohé ženy s ním majú skúsenosti, že už v 38. týždni tehotenstva navrhne vyvolanie pôrodu. Podľa mňa to nie je normálne,“ poukázala na prípad.
Úplne iné pravidlá
„Poviem vám príbeh z Bali, kde jednej žene odtiekla plodová voda. Starala sa tam o ňu jedna miestna pôrodná asistentka. Odtiekla jej plodová voda a porodila na ôsmy deň od odtečenia plodovej vody úplne zdravé dieťatko. A nikto to neriešil,“ hovorí psychologička.
Nielen na Bali pôrod vnímajú ako autonómny proces a vedia, že tým, že my sme tento proces začali narúšať, tak práve z toho narúšania sa môžu vyskytnúť riziká, ktorých sa tak bojíme. Ak do tohto procesu nebudeme zasahovať, pôrody pôjdu vlastným prirodzeným tempom. Tými zásahmi nepomáhame, ale môžeme organizmu skôr ublížiť.
„Hovoríme, že plodová voda môže byť skalená, alebo že sa niečo udeje. Zakalenie vody však vidíme a keby to bolo také nebezpečné, tak by to tá žena na Bali s dieťaťom určite takto nezvládli. Na Slovensku, keď žene odtečie plodová voda, musí žena hneď dostať antibiotiká a porodiť do 24 maximálne 48 hodín, pretože sa to už považuje za rizikové. Nikto to neberie ako súčasť prirodzeného procesu, ktorý má určité procesy,“ ozrejmuje Gráčová.
Poloha pri pôrode
Jednou z dôležitých otázok súčasného pôrodníctva je aj poloha ženy počas pôrodu. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zdôrazňuje, že ženy by si mali vyberať takú polohu, ktorá je pre ne najpohodlnejšia a prirodzená.
Medzi ideálne polohy patrí napríklad vzpriamená poloha, kľak na všetkých štyroch, poloha v sede či poloha v podrepe. Tieto pozície využívajú gravitáciu, čím uľahčujú zostup dieťaťa pôrodnými cestami, skracujú trvanie pôrodu a znižujú potrebu zásahov, ako je použitie klieští či vákuumextrakcie.
Na Slovensku sa však vo väčšine nemocníc stále rodí v polohe na chrbte, čo je jednou z najneprirodzenejších a zároveň najviac zraňujúcich pozícií pre ženu. Táto poloha bola historicky zavedená kvôli pohodliu lekára, nie rodiacej ženy.
„U nás je ešte stále, vo väčšine nemocníc, poloha na chrbte základná. Ale táto poloha spôsobuje, že žena stráca pohodu, istotu a silu. Je to poloha, ktorá v mnohých prípadoch evokuje pocit absolútnej bezbrannosti a zraniteľnosti, berie ženám silu a schopnosť porodiť,“ hovorí Gráčová.
Poloha na chrbte s nohami vo vzduchu často narúša intimitu rodiacej ženy. Keď je žena v tejto polohe, jej osobný priestor je úplne odhalený.
„Už len samotné vyzlečenie je pre ženy často stresujúce. Tehotná a rodiaca žena má navyše oslabený kritický faktor, istý mentálny mechanizmus, ktorý nás bežne chráni. Hormonálne zmeny počas pôrodu tento ochranný mechanizmus potláčajú, aby mohli prevziať kontrolu rodiace inštinkty. To však spôsobuje, že žena je mimoriadne zraniteľná,“ vysvetľuje.
Do pôrodníc nepatrí krik ani „mamičkovanie“
Chaos, krik nervóznych sestričiek, pípanie prístrojov a dvere, ktoré neustále lietajú hore-dole. Predstava, že takto to v pôrodnici predsa chodí, je mylná, teda aspoň by to tak byť nemalo.
Keď Barbora porovnáva svoj prvý pôrod na Slovensku a druhý v Rakúsku, atmosféra bola úplne iná: „Bolo tam tak ticho, že by bolo počuť spadnúť špendlík. Na dverách bolo napísané: ‘Ticho, rodí sa tu.‘ Všetko bolo nastavené tak, aby žena mohla oddychovať a sústrediť sa na pôrod. V zahraničí sa otvárali dvere potichu, aby žena mohla oddychovať po pôrode, veď tam práve možno spalo dieťa.“
„Dokonca za mnou prišla pôrodná asistentka a povedala: ‘Dám vám homeopatiká, to vám pomôže.’ Nebol žiadny problém ani s použitím vane. Tá pôrodná asistentka mala na starosti iba mňa, pretože som v tom čase rodila ako jediná. Štyrikrát mi napustila alebo dopustila vaňu. Čokoľvek som potrebovala, jednoducho prišla. Všetko bolo milé a nežné. Ani raz nepovedala niečo ako: ‘Mamička, nehnevajte sa, ale štvrtýkrát to už robiť nebudem,’ „ doplnila Gráčová.
„Pôrodná asistentka sa spýtala môjho muža: ‘Môžem vojsť?‘ Alebo len tvárou naznačila, či je všetko v poriadku. Bola tam úcta, dôvera a empatia. Mala som pocit, že rodím s najlepšou kamarátkou alebo mamou,“ spomína psychologička.
Hodnotnejší je ľudský prístup
Hoci komunistické budovy, vŕzgajúce postele a polorozpadnuté okná nie sú to najpríjemnejšie prostredie na zotavovanie sa po pôrode, oveľa hodnotnejší je ľudský prístup.
Ide o to, akých má nemocnica ľudí a ako pristupujú k rodiacej žene a napríklad aj to, že ju neoslovuje “mamička”, čo ženu často dáva do submisívnej pozície a z úst skúsených sestričiek to môže znieť až ako pichľavá či ironická poznámka.
„Chýba tam rešpekt, úcta a dôvera. Myslím si, že na Slovensku je ešte veľa vecí, ktoré sme nezvládli. V porovnaní s okolitými krajinami, hoci sa považujeme za západnú krajinu, sme na tom takmer najhoršie,“ hovorí Gráčová.
Viaceré problémy pretrvávajú
„Aj keď sa od mojej skúsenosti spred 16 rokov mnohé zmenilo, niektoré problémy pretrvávajú. Nová nemocnica Bory nastavila o niečo vyššiu latku, a teraz sa ostatné nemocnice snažia do istej miery prispôsobiť a zlepšiť,” dodáva Barbora, ale to sa týka hlavne západného Slovenska.
Ženy sa však podľa jej slov napriek tomu čoraz častejšie rozhodujú rodiť inde – buď v zahraničí, alebo dokonca zvažujú domáci pôrod, pretože nechcú riskovať negatívny prístup, ktorý ich môže čakať u nás na Slovensku.
Je to len dôkazom toho, že akokoľvek sa slovenské pôrodnice tvária, že prichádzajú s progresívnymi metódami a prístupmi, ženám to nestačí. A nie sú práve ony oprávnenými sudcami toho, ako má adekvátna pôrodnica vyzerať? Určite by sa mnohé zhodli, že ľudský prístup sa cení viac než hocijaké zmodernizované priestory.
