Psilocybín je účinná látka halucinogénnych húb rodu lysohlávok, ktorý by mohol zmeniť budúcnosť psychiatrie. Kým pre väčšinu je stále synonymom „tripu“ a zakázanej látky, pre vedcov a lekárov predstavuje nádej pre ľudí, ktorým nepomohli žiadne iné lieky.
Klinické štúdie už ukazujú, že psilocybín môže rýchlo zmierniť depresiu, dokonca aj u pacientov s farmakorezistentnými stavmi či samovražednými myšlienkami.
Prelomový objav v psychológii? 8 najčastejších psychických porúch má spoločnú príčinu
V čom tkvie jedinečnosť tejto látky? „Psilocybín zásadne mení psychické funkcie – človek inak vníma čas a priestor, môžu sa meniť farby a tvary, skreslovať zvukové vnemy alebo napr. zlučovať viaceré zmyslové vnemy do jedného. Ľudia môžu napr. „počuť farby“ alebo „vidieť vône“. Zrazu môže inak vnímať svet, seba, svoje miesto vo svete, menia sa významy v pohľade na život, minulosť, budúcnosť ako aj na už prežité, niekedy aj traumatické skúsenosti. Táto zmena je často sprevádzaná pocitom akéhosi hlbokého zmyslu, ktorý je prežívaný nielen racionálne, ale predovšetkým emočne. Práve v tom spočíva spomínaná možnosť trvalej zmeny, teda „život meniacej skúsenosti“,“ hovorí v rozhovore psychiater MUDr. Róbert Pintér, špecialista na moderné a inovatívne postupy v liečbe psychických porúch.
Porozprával nám o tom, ako vyzerá psilocybínom asistovaná psychoterapia a aký zásadný vplyv môže mať na psychiatrických pacientov.
V akom štádiu sú v súčasnosti klinické štúdie týkajúce sa liečby depresie psilocybínom?
Nedávno sa začali štúdie fázy 3 klinického skúšania psilicybínu sprevádzaného psychologickou podporou pre liečbu farmakorezistentnej depresie. To znamená, že bolo ukončených viacero štúdií fázy 2 na väčších skupinách dobrovoľníkov, ktoré potvrdili terapeutický účinok a dostatočnú bezpečnosť psilocybínu v stanovených dávkach.
Zdravie je strategická investícia: Ako môže prevencia zvrátiť kolaps zdravotníctva a posilniť ekonomiku ?
Fáza 3 je určená na potvrdenie účinnosti na veľkých skupinách dobrovoľníkov v rôznych krajinách, ďalšie monitorovanie bezpečnosti a nežiaducich účinkov a porovnanie so súčasne dostupnou liečbou. Je to zvyčajne posledná fáza skúšania pred schválením, resp. neschválením danej látky ako dostupného lieku.
Údaje o bezpečnosti a účinnosti v rámci dokončených štúdií boli však dostatočne presvedčivé na to, aby niektoré krajiny schválili použitie psilocybínu na účely psychiatrickej liečby v klinickej praxi, nielen v rámci výskumu.
Čím sa psilocybín odlišuje od klasických antidepresív, ktoré sa dnes bežne používajú? V čom spočíva jeho jedinečný terapeutický potenciál?
Rozdielov je veľa a sú naozaj veľké. Liečba psilocybínom vyzerá úplne inak ako bežné užívanie liekov. Psilocybín, teda účinná látka halucinogénnych húb rodu lysohlávok, patrí medzi tzv. klasické psychedeliká a jeho užitie je sprevádzané zmeneným stavom vedomia s intenzívnymi emočnými zážitkami, zmenou zmyslového vnímania aj myslenia. U človeka sa môže dostaviť stav úžasu a iné osobne významné zážitky, ktoré sa často ťažko popisujú slovami.
Slováci trávia na sociálnych sieťach nezdravo veľa času, úzkosť bez nich zažila už polovica z nás
Užívatelia zvyknú tieto zážitky popisovať aj ako skúsenosť, ktorá im zmenila život, sprevádzanú následnou zvýšenou spokojnosťou. Prirodzene, rozdiel je aj v mechanizme účinku z farmakologického hľadiska. V dôsledku toho sa antidepresívny efekt dostavuje takmer okamžite, narozdiel od bežných antidepresív, pri ktorých je to väčšinou po 1 – 2 mesiacoch užívania.
Psilocybín pacient neužíva doma ako bežné lieky, ale pod dohľadom odborníka a jeho podanie je sprevádzané psychologickou podporou, jedná sa o tzv. „psilocybínom asistovanú psychoterapiu“. Počet takýchto sedení môže byť rôzny, niekedy dokonca môže stačiť iba jedno podanie, každé z nich je však spravidla sprevádzané psychologickou prípravou pred podaním a integračnými terapiami po podaní.
Pre aký typ depresie sa zatiaľ javí psilocybín ako najefektívnejší?
Psilocybín môže byť účinný pre všetky typy depresie. Najväčšiu komparatívnu výhodu oproti iným liekom však má v liečbe tzv. farmakorezistentnej depresie, pri ktorej nezabrali bežné antidepresíva, prípadne ťažkej depresie a depresie so samovražednými myšlienkami, pri ktorých potrebujeme urýchliť nástup terapeutického účinku. Okrem depresie je však dostatok údajov o účinnosti psilocybínu aj v liečbe posttraumatickej stresovej poruchy, závislosti či existenciálnej tiesne u onkologických pacientov.
Ako vyzerá psychické prežívanie pacienta pod vplyvom psilocybínu? Pripomína stav po podaní psilocybínu typické psychedelické ‚tripy‘ alebo sa v terapeutickom prostredí líši?
Každý „psychedelický trip“ je jedinečný a úzko súvisí so „set“-om (psychickým nastavením a zámerom užitia) a „settingom“ (podmienkami a prostredím). Terapeutické použitie sa líši od rekreačného – zámer je liečebný a zážitok prebieha v kontrolovanom, prijímajúcom prostredí za prítomnosti odborníka, ktorý pacienta sprevádza a pomáha mu zážitok spracovať.
Každý tretí človek trpí psychickými problémami, sociálne siete sú pre mladých rizikom aj únikom
Psilocybín zásadne mení psychické funkcie – vnímanie času, priestoru, farieb či zvukov, mení myslenie a emócie, často prináša hlboký pocit zmyslu a „život meniacu skúsenosť“. Účinky sprevádzajú aj biologické zmeny v mozgu a neuroplasticite. Nie každý však zažije transformatívny efekt.
Počiatočné zlepšenie treba upevniť pozitívnymi zmenami v správaní, pričom prínos môže mať aj samotný biologický účinok. Rekreačný a terapeutický „trip“ môžu mať podobné prejavy, no ich dopad, interpretácia a integrácia sú odlišné. Lekárske podanie dbá na bezpečnosť a posilňuje pozitívne zmeny, zároveň zmierňuje prípadné stresujúce zážitky.
Zaznamenali výskumníci aj nežiaduce účinky?
Popisované zmeny psychických funkcií môžu niesť riziko pre zraniteľných jedincov, najmä ohrozených psychózou. Psychedeliká môžu demaskovať psychotické poruchy alebo zhoršiť príznaky u ľudí so schizofréniou, preto je dôležité, aby lekár takýchto pacientov z podávania vylúčil. Rozsiahle prieskumy však ukazujú, že užívanie psychedelík vo všeobecnosti nie je spojené so zvýšeným výskytom psychóz.
Psychedelický zážitok môže byť intenzívny či stresujúci, preto ho sprevádza psychoterapia, ktorá pomáha spracovať negatívne skúsenosti. Fyziologická toxicita psilocybínu je veľmi nízka, nepredstavuje riziko ani pri predávkovaní a riziko serotonínového syndrómu je nižšie než pri bežných antidepresívach. Zriedkavým javom je porucha vnímania pretrvávajúca po užití, ktorá môže byť pre niektorých pacientov zaťažujúca.
Medzi bežné krátkodobé vedľajšie účinky patria nevoľnosť, bolesť hlavy, úzkosť alebo iné emocionálne ťažkosti, ktoré sa riešia upokojením a len zriedkavo liekmi. Očakávané efekty ako halucinácie, sa nepovažujú za nežiaduce, ak nespôsobujú klinicky významný stres. Psychedeliká môžu vyvolať nerealistické očakávania o „transformatívnej zmene“, čo pri ich nenaplnení môže zhoršiť depresiu. Príprava pacienta by mala tieto očakávania korigovať. Zriedkavé účinky sa môžu prejaviť až po uvedení liečby na trh, preto je potrebné dlhodobé sledovanie.
Ako dlho pretrvávajú pozitívne účinky po jednej alebo niekoľkých dávkach psilocybínu?
Z doterajších údajov vyplýva, že terapeutický efekt môže pretrvať až niekoľko mesiacov po jednorazovom podaní. Pretrvávajúci efekt bol v doterajších štúdiách opakovane hlásený aj po roku po užití. Podľa potreby sa sedenia asistovanej psychoterapie opakujú, intervaly medzi podaniami môžu byť rôzne v rozpätí niekoľkých týždňov až mesiacov.
Existuje riziko vzniku závislosti alebo zneužitia tejto látky mimo terapeutického kontextu? A ako sa tomu dá predísť?
Psilocybín má malý alebo žiadny potenciál na vznik závislosti a hoci sa rýchlo vyvíja úplná tolerancia na subjektívny účinok (to znamená, že opakované podanie v krátkom čase nemá na človeka takmer žiadny subjektívny efekt) nie je známy žiadny abstinenčný syndróm. Okrem toho, psilocybín by mal byť podľa dostupných údajov dokonca účinný aj v liečbe závislostí.
Samozrejme, existuje možnosť jeho zneužívania na rekreačné účely. Takémuto zneužitiu liečebného psilocybínu zamedzuje samotný spôsob liečby, kedy je podávaný priamo lekárom v zdravotníckom zariadení a nikdy sa nedostáva voľne do rúk pacienta.
V ktorých krajinách je psilocybín už legálne dostupný ako súčasť terapie a ako to funguje v praxi?
Austrália od júla 2023 umožňuje autorizovaným psychiatrom predpisovať psilocybín na liečbu rezistentnej depresie – len s licenciou a zvláštnym oprávnením v kontrolovanom prostredí. Od júna 2025 bude podobný systém aj na Novom Zélande. Švajčiarsko a Nemecko majú „compassionate use program“ pre výnimočné prípady, Kanada využíva Špeciálny prístupový program (SAP) pre pacientov s ťažkými, život ohrozujúcimi stavmi a provincia Alberta od roku 2023 reguluje psychedelické terapie vrátane psilocybínu.
V USA Oregon v roku 2020 legalizoval psilocybín pre licencované terapeutické služby a dekriminalizoval držanie, neskôr sa pridalo Colorado a Nové Mexiko, pričom v ďalších regiónoch je látka dekriminalizovaná.
V Česku prešiel v máji návrh zákona, ktorý by umožnil podávanie psilocybínu v psychiatrických klinikách pod dohľadom odborníkov. Ak ho schváli Senát, pôjde o prvú krajinu EÚ s takouto reguláciou. V Latinskej Amerike a Karibiku je psilocybín v niektorých štátoch legálny, dekriminalizovaný alebo povolený v rámci ceremoniálnej, duchovnej či tradičnej medicíny.
Ste osobne za to, aby sa psilocybín stal legálnou súčasťou psychiatrickej liečby?
Určite áno, regulácie tohto typu len zbytočne brzdia napredovanie lekárskej vedy. Navyše, ak sa jedná o relatívne bezpečnú látku, akou je psilocybín a ktorá je užívaná ľuďmi už tisícročia.
Myslíte si, že liečba psychedelikami môže zmeniť budúcnosť psychiatrie podobne ako kedysi príchod antidepresív?
Príchod antidepresív znamenal revolúciu, pretože ide o „nízkoprahové“ lieky – rýchlo sa dostali k stovkám miliónov ľudí, predpisujú ich aj praktickí lekári a majú minimálne náklady. V takomto rozsahu to pri psilocybíne zrejme možné nebude, no môže priniesť revolúciu pre jednotlivcov s ťažkými stavmi, ktorým sme doteraz nevedeli pomôcť.
Zásadnú zmenu pre veľkú populáciu by mohlo priniesť využitie mechanizmu účinku psychedelík na vývoj liekov podobných antidepresívam, no bez psychedelického zážitku. Ten sa však nemusí podariť „odstrániť“, keďže pravdepodobne nie je len vedľajším efektom, ale súčasťou terapeutického mechanizmu. Už sa skúšajú tzv. nehalucinogénne psychedeliká, no zatiaľ nie je dôkaz, že by boli rovnako účinné. Existujú obavy, že odstránením zážitku stratíme psychologický katalyzátor zmeny. Transformačný zážitok je podľa všetkého kľúčový – a možno práve jeho význam by mohol psychiatriu vrátiť bližšie k jej psychoterapeutickým koreňom.
