To, že spánok je pre telo dôležitý, vedia už malé deti. Aj v tomto prípade však platí, že je veľmi dôležité, aký kvalitný spánok máme, ako dlho zvykneme spávať a ako sa ukazuje, tak aj to, kedy presne ideme spať.
Nová rozsiahla štúdia, ktorej sa zúčastnilo 850-tisíc ľudí, dokazuje, že chronotyp človeka, teda jeho nastavenie vnútorných biologických hodín najmä v súvislosti so spánkom, má výrazný vplyv na riziko vzniku závažnej depresie.
Vyše tretinu úmrtí súvisiacich s teplom spôsobuje ľudská aktivita. Pribúdajú aj niektoré ochorenia
Vedcom z University of Colorado Boulder, biomedicínskho a genomického výskumného centra Broad Institute of MIT a Harvadovej univerzity sa dokonca podarilo zistiť, kedy by mali ľudia ísť spať, ak sa chcú vyhnúť depresii.
O hodinu skôr
Podľa nich ísť spať a prebudiť sa o hodinu skôr ako to väčšina z nás denne robí, znižuje riziko vzniku závažnej depresie o 23 percent. Svoje závery publikovali v odbornom časopise JAMA Psychiatry koncom mája.
Už predchádzajúce pozorovacie štúdie dokázali, že ľudia označovaní ako „nočné sovy“ majú až dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť, že budú trpieť depresiou ako „ranné vtáčatá“, a to bez ohľadu na to, ako dlho spia.
Podľa nových štúdií imunita voči koronavírusu trvá najmenej rok. V určitých prípadoch možno aj celý život
Avšak, keďže samotné zmeny nálad môžu narušiť spánkové vzorce, vedci len ťažko zisťovali, čo je príčina a čo dôsledok. Navyše, skoršie štúdie často vychádzali z malého množstva údajov, prípadne nezohľadňovali enviromentálne faktory.
Kedy ísť spať?
Hlavná autorka novej štúdie a odborná asistentka z Coloradskej univerzity Celine Vetterová už v roku 2018 publikovala výsledky výskumu s 32-tisíc zdravotnými sestrami, u ktorých sa potvrdil rovnaký trend ako v najnovšej štúdii.
U tých, ktoré šli spať skôr a aj vstávali skôr, sa potvrdila o 27 percent menšia pravdepodobnosť vzniku depresie. Otázkou však stále bolo, o koľkej hodine je ideálne si ísť ľahnúť? Aby to Vetterová so svojím tímom zistila, preskúmala naozaj obrovské množstvo ľudí.
V rámci hodnotenia 850-tisíc už predtým zozbieraných genetických informácií z vedeckých databáz skúmala aj 85-tisíc ľudí, ktorí sedem dní nosili snímače spánku, ako aj 250-tisíc takých, s ktorými vyplnila dotazníky aj o preferenciach spánkových zvyklostí.
Aj o 40 percent
Asi tretina z týchto ľudí patrila k tým, čo vstávajú ráno skôr, deväť percent tvorili tí, čo chodia spávať veľmi neskoro. Zvyšok patril k priemeru, to znamená, že väčšinou idú spať o 23:00 a vstávajú o šiestej hodine ráno.
Ich stredný spánkový bod bol teda okolo 3:00 ráno. Získané dáta vedci porovnali s genetickými predispozíciami, ktoré ľudí predurčujú k určitému spánkovému chronotypu a s lekárskymi správami a prieskumami o diagnózach súvisiacich s depresiou.
Nová štúdia ovplyvňuje 77 percent Slovákov. Konzumácia akéhoľkovek množstva alkoholu je škodlivá pre mozog
Ukázalo sa, že ak niekto, kto zvyčajne chodí spať o 1:00 v noci, pôjde spať o polnoci a bude spať rovnako dlho, mohol by znížiť riziko vzniku depresie o 23 percent. Ak by šiel spať o 23:00, znížil by ho približne o 40 percent.
Spoločnosť pre ranné vtáčatá
Za všetkým sú hormóny, ktoré ovplyvňujú náladu. Podľa autorov štúdie zároveň žijeme v spoločnosti, ktorá je skôr určená pre ranné vtáčatá a ľudia, ktorí nimi nie sú majú potom pocit neustáleho tlaku a stresu, ktorý spôsobuje depresiu.
Americkí vedci sa plánujú tomuto výskumu ďalej venovať, aby presnejšie definovali, aký je optimálny čas, kedy chodiť spať. Chcú tiež odhaliť, či by aj ranným vtáčatám pomohlo chodiť spávať ešte skôr, ako uvádza portál Science Daily.
Hladkanie psa v rámci canisterapie potláča stres. Vedcov zaskočilo, ako dlho pozitívne účinky pretrvávajú
Kým nájdu odpovede na tieto otázky, Vetterová všetkým odporúča: „Udržujte svoje dni svetlé a noci temné. Dajte si rannú kávu na balkóne či terase. Ak môžete, choďte do práce pešo alebo na bicykli a večer stlmte všetku elektroniku.“
