Keď hovoríme o zdraví seniorov, obvykle sa debata točí výhradne okolo fyzického zdravia a chorôb. Omnoho menej pozornosti sa venuje duševnému zdraviu.
Aj preto Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice pri príležitosti dnešného dňa seniorov zorganizovala odbornú prednášku, kde sa hovorilo práve o psychike.
Prednášajúcou bola primárka I. psychiatrickej kliniky UNLP Košice Iveta Potočňáková. Prítomným porozprávala o základných psychiatrických ochoreniach ohrozujúcich seniorov – a to o depresii, demencii a závislostiach vo vyššom veku.
Nebezpečná a prehliadaná depresia
Depresia má, čo do výskytu, svoj druhý vrchol práve v období odchodu do dôchodku. Je to čas výrazných zmien v živote človeka.
Po tzv. prázdnom hniezde, keď deti odídu z domu, je to strata zamestnania, strata sociálnej role a hodnoty.
Človek stráca známych a priateľov, klesá jeho finančná kondícia, rastie chorobnosť a potreba užívania liekov. Slabne zrak, sluch, pohybová výkonnosť.
Počet samovrážd a samovražedných pokusov detí a mladistvých rastie
Psychologická pomoc býva nízka, často vôbec žiadna, upozornila Potočňáková. Nebýva ani ponúkaná, ani hľadaná, ani užívaná, čo je veľká škoda, pretože by vedela značne pomôcť. Ani v populárno náučnej literatúre, ani v povedomí spoločnosti nie je prítomné adekvátne spracovanie náročnosti a úskalí starnutia. Nemálo seniorov na to aj doplatí.
Nejde o prejav starnutia
Existuje ešte iná, rovnako významná skupina depresií seniorov. Je ňou tzv. medicínska depresia typu duševnej choroby ako takej.
Treťou podskupinou depresívnych stavov bývajú chorobami alebo liekmi (aj voľnopredajnými) spôsobované depresívne stavy.
Pre všetky typy depresií vo vyššom veku platí, že sú podceňované a poddiagnostikované. Často sa pripisujú na vrub „normálneho“ starnutia.
Ich neliečenie však nielenže podrýva kvalitu života seniora, a tým pádom aj ich rodiny, ale býva spájané s vyššou telesnou chorobnosťou, vyššou úmrtnosťou v dôsledku telesných ochorení a aj so zvýšenou samovražednosťou.
Závislosť nie je len doménou mladších
Tlak početných a významných životných zmien a nedostatočná príprava na ne u niektorých seniorov vedie k nadužívaniu alkoholu alebo liekov.
Týka sa to aj tých, ktorí počas celého svojho doterajšieho života nemali s týmto nešťastným spôsobom „riešenia problémov“ skúsenosti alebo doposiaľ nevykazovali žiadne sklony k závislosti.
Psychiatrické ambulancie vlani vyšetrili spolu 395 197 pacientov s duševnou poruchou
Vyšší vek je obdobím, kedy vzniká akási druhá vlna „popíjačov“. Tá prvá vzniká okolo 20 roku života. Vzhľadom na zmeny v organizme seniora sa aj popíjanie môže ľahko a prekvapivo rýchlo stať zdravotným problémom, neraz vážnym.
Podobné je to pri nekončiacom sa užívaní liekov na spanie, na uvoľnenie a od bolesti. Ak toto užívanie liekov dôsledne nevedie lekár či odborník, môže sa vyvinúť psychická alebo telesná závislosť so všetkými dôsledkami.
Demencia nie je zábudlivosť
Problematiku demencií je potrebné odlíšiť od zábudlivosti ako takej, ktorá sa dotýka každého jedného človeka.
Je známe, že s vekom zábudlivosť narastá, neznamená to však automaticky, že človek trpí demenciou. Môže to byť fyziologický prejav, prejav aktuálne indispozície, prejav nepoznanej depresie, dôsledok závislosti na alkohole či liekoch alebo prejav iného telesného či psychického ochorenia.
Vedci skúmali Alzheimerovu chorobu a zrejme odhalili, prečo postihuje viac ženy ako mužov
Jedinou serióznou prevenciou je dostatok fyzickej práce. Zdá sa, že aj všeobecne známe rady ohľadom zdravého životného štýlu majú vplyv na prevenciu demencie.
Seniori by sa preto nemali obávať vyhľadať odborníka.
„Vždy je lepšia zbytočná návšteva, než konštatovanie, že ste „prišli neskoro“. Rozpaky ohľadom starostlivosti o svoje zdravie treba raz a navždy odložiť,“ skonštatovala na záver Potočňáková.
