Pokrok v oblasti elektronického zdravotníctva a zavádzania systému platieb na základe skupín diagnóz bol podľa správy Európskej komisie pomalý.
Sektor zdravotnej starostlivosti na Slovensku naďalej čelí problémom dlhodobej udržateľnosti. Vyplýva to z pracovného dokumentu útvarov Európskej komisie – Správa o krajine za rok 2016, ktorú zverejnila komisia koncom týždňa. Výdavky na zdravotnú starostlivosť sú relatívne nízke, no budú hlavným faktorom predpokladaného zvyšovania nákladov súvisiacich so starnutím obyvateľstva.
„Hoci boli prijaté (nezáväzné) opatrenia v oblasti rozpočtovania a riadenia procesov, niekoľko verejných nemocníc je naďalej v zlej finančnej situácii, čo môže byť odzrkadlením pretrvávajúcich nedostatkov pri obstarávaní v zdravotníctve,“ píše sa v správe.
V nemocniciach riadených ústrednou štátnou správou sa naďalej hromadia záväzky, ktoré v minulosti v nepravidelných intervaloch preberala vláda. Medzi dôvody vysokej úrovne dlhu podľa správy patria neefektívne využívanie zdrojov, mäkké rozpočtové obmedzenia, nedostatok usmernení a dohľadu pri obstarávaní a platobné systémy viazané na kvantitu (a nie kvalitu) liečby.
Nemocnice vo vlastníctve štátu v priebehu roka 2015 vypracovali rozvojové plány na zlepšenie rozpočtového a výdavkového procesu s cieľom zabezpečiť vyrovnanosť rozpočtov. Komplexné finančné audity sa uskutočnili do októbra minulého roka vo všetkých verejných nemocniciach a na jeseň 2015 sa začalo so zavádzaním informačného systému, ktorý poskytuje ekonomické a klinické údaje, ako aj údaje o zamestnancoch.
Verejné nemocnice navyše vypracovali aj komplexný návrh na zoštíhlenie nemocničnej starostlivosti vrátane transformácie lôžok akútnej starostlivosti na lôžka dlhodobej starostlivosti. „V tejto ranej fáze realizácie ešte nemožno vyvodzovať závery o účinnosti prijatých opatrení, hoci sa nimi zjavne znížilo narastanie výdavkov nemocníc. Potrebné pravdepodobne budú ďalšie kroky, aby sa zvrátili negatívne trendy v oblasti výdavkov,“ konštatuje sa v správe.
Podľa komisie snaha vlády lepšie integrovať služby zdravotnej starostlivosti pokračovala, pričom pripravované plány by sa mali posudzovať na základe ich schopnosti zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti a dosiahnuť jej zefektívnenie. Ako však upozornila správa, pokrok v oblasti elektronického zdravotníctva (eHealth) a zavádzania systému platieb na základe skupín diagnóz (DRG systém) bol pomalý.
Hoci Slovensko zaznamenalo pri ukazovateľoch zdravotného stavu výrazné zlepšenie, v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ, stále dosahuje slabé výsledky. Stredná dĺžka života pri narodení je pod priemerom EÚ najmä v prípade mužov (72,9 roka na Slovensku oproti priemeru 77,8 roka v EÚ, údaje z roku 2013) ale aj pri ženách (80,1 roka na Slovensku, 83,3 roka v EÚ).
Priemerný čas, počas ktorého si ľudia užívajú dobrý zdravotný stav a sú bez invalidity – zdravé roky života, je najnižší v EÚ u žien a jeden z najnižších u mužov. Vysoká miera úmrtnosti spôsobuje odhadované zníženie potenciálnej pracovnej sily Slovenska vo výške dodatočného 1,4-percentuálneho bodu oproti priemeru EÚ.
