Všetko ide hore. Drahé lieky, platíme stále viac za toto aj hento. Ceny sa stále zvyšujú. Aspoň si to myslíme.
Štatistici dobre poznajú jav pocitovej inflácie. To znamená, ako respondent vníma pohyb cien.
Pocitová inflácia je vždy vyššia ako reálna. Teda sme presvedčení, že ceny sa zvýšili viac ako v skutočnosti.
Ak by sme teda našim čitateľom položili otázku, či za posledné roky platia za zdravotnú starostlivosť zo svojho vrecka viac alebo menej, vieme si domyslieť odpoveď.
Aká je však skutočnosť?
Výdavky aj klesali
Podľa štatistík Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa na Slovensku spoluúčasť pacientov hýbala oboma smermi. Za posledných desať rokov, odkedy sa nemenila metodika, celkovo finančná spoluúčasť pacientov dokonca klesla.
Kým v roku 2007 bola na úrovni 259 eur na hlavu ročne, v roku 2017 podľa predbežného odhadu sa znížila na 215 eur. Ceny sú prepočítané na súčasnú úroveň.
Nebol to však priamočiary pokles. Najviac za poslednú dekádu zaplatili obyvatelia SR v roku 2012, a to po prepočítaní na dnešné ceny 285,6 eura. Naopak, najmenej vydali v roku 2014, vtedy to bolo len 191,8 eura.
Aby sme videli vývoj, vyzerá takto:
Ako vidno, výdavky z vrecka pacientov boli ako na hojdačke. Od posledného prudkého poklesu v roku 2014 sa spoluúčasť každý rok mierne zvyšuje.
Systém vs. vlastné vrecko
Dôležitým ukazovateľom je okrem absolútnych čísel aj podiel na celkových výdavkoch na zdravotníctvo. Teda koľko z celkových výdavkov si platí pacient sám a koľko platí „štát“. V úvodzovkách preto, že v skutočnosti hovoríme o výdavkoch z verejného zdravotného poistenia.
Doň odvádzajú poistné ekonomicky aktívni poistenci, zamestnávatelia a štát za svojich poistencov.
Tu tiež vidíme pohyb. Od 30,7 % v roku 2007 sme sa rôznymi klesaniami a stúpaniami prepracovali až k 19,5 % v roku 2017. Najmenší podiel zaplatili pacienti z vlastného vrecka rok predtým, keď dosiahol 19,2 %.
Ako vidno, krivka v podstate kopíruje vývoj výdavkov v absolútnych číslach. Rozdiel tu však je: od podobne prudkého prepadu v roku 2014 sa o rok neskôr zdvihli oba ukazovatele. Avšak o rok nato sa podiel znížil na desaťročné minimum, aj keď v absolútnych číslach pacienti zaplatili viac.
Platíme teda z vlastnej kešene stále viac? Od roku 2014 do roku 2017 áno, i keď rast nie je výrazný. V poslednej dekáde však boli roky, keď sme platili omnoho viac.
