Ak sa však očkovanie spomína v spojitosti s farmaceutickým priemyslom, nedôvera ľudí narastá.
Iba 2,4 percenta obyvateľov Slovenska úplne odmieta povinné očkovanie. Ak sa však očkovanie spomína v spojitosti s farmaceutickým priemyslom, nedôvera ľudí narastá. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý na sklonku uplynulého roku organizoval Inštitút strategických analýz Slovenskej akadémie vied (SAV).
Dáta zbierala v teréne na reprezentatívnej vzorke 1 600 respondentov v období od 20. do 24. novembra 2017 agentúra MVK.
Otázky boli súčasťou rozsiahleho prieskumu verejnej mienky na celý rad otázok týkajúcich sa postojov a svetonázoru, ktorý následne akademici podrobnejšie analyzovali.
Skúmať chcú zmenu názorov
Akademici plánujú ďalší výskum, kde budú presnejšie zisťovať, za akých okolností ľudia svoj názor na vakcináciu menia.
„Tie čísla dôvery v očkovanie ako jeden zo základných nástrojov verejného zdravia sú v podstate vysoko povzbudivé,“ uviedol Juraj Draxler, vedúci Inštitútu strategických analýz SAV, ktorý prieskum koordinoval.
„V poslednom čase sa intenzívne hovorí o náraste významu antivakcinačného hnutia. Ak sa však ľudí celkom neutrálne opýtate na postoj k očkovaniu, skupina ľudí, ktorá ho celkom odmieta, je u nás v skutočnosti veľmi malá,“ podotkol.
Keď príde na farmafirmy, ľudia spozornejú
Draxler zároveň poukázal na to, že spomínaná dôvera je krehká. Až jedna tretina opýtaných deklarovala, že úplne alebo čiastočne súhlasí s výrokom, že jediný dôvod, prečo existuje povinné očkovanie, je tlak farmaceutických firiem.
Dokonca po takto položenej otázke začal odpor respondentov rásť. Ak sa anketári znovu opýtali na súhlas s očkovaním, skupina ľudí, ktorí s ním „skôr nesúhlasia“, narástla zo 7,6 % na 11 percent. Skupina zarytých odporcov ostala nezmenená.
„Séria otázok v dotazníku bola zvolená presne na to, aby sme získali indikácie, aké silné je presvedčenie respondentov,“ konštatoval Draxler. Odpovede podľa neho naznačujú, že akonáhle sa začne hovoriť o očkovaní v kontexte mocenského pôsobenia, diskusia sa mení. „Ľudia reagujú inak, ako keď sa pýtate neutrálne,“ dodal.
Zaujíma ich racionalita
Aj preto sa v inštitúte rozhodli na očkovanie zamerať aj do budúcna a pripraviť sériu výskumných aktivít, ktoré budú názory a reakcie ľudí skúmať hlbšie. Výskumníkov zaujíma práve racionalita komunikácie.
„V skutočnosti sú totiž očkovacie látky ako celok pre farmaceutický priemysel málo atraktívne,“ vysvetlil Draxler s tým, že tvoria len 2 až 3 percentá jeho celkových príjmov. „A, samozrejme, povinné očkovanie sme mali aj za socializmu, kde sa dalo sotva hovoriť o tom, že si ho vylobovali farmaceutické firmy,“ argumentoval.
Podľa vedúceho inštitútu diskusia musí byť rozumná. „Teda bez pavedeckého strašenia, ale štát má zároveň povinnosť s verejnosťou efektívne komunikovať, a to je to, k čomu sa budeme snažiť aj v nasledujúcich mesiacoch prispieť,“ uzavrel Draxler.
