- aktualizované 26. apríla 16:45
Činnosť urgentného príjmu každej nemocnice, ktorá nejaký má, je nepretržitá. Úlohou tohto oddelenia, či už je I. alebo II. typu, je v prvom rade poskytnúť pacientovi čo najrýchlejšiu a najkvalitnejšiu odbornú pomoc.
Pre pandémiu koronavírusu však zranení a tí, ktorí do nemocnice prišli s iným ochorením ako COVID-19, museli často čakať. V posledných týždňoch sa ale epidemiologická situácia výrazne zlepšuje, a tak nielen nemocnice dúfajú, že sa budú môcť vrátiť k bežnej praxi.
Do zdravotníctva chce štát naliať 1,7 miliardy eur. Reformy na papieri vždy vyzerajú dobre, hovorí komora lekárov
Nielen, že by sa tým zjednodušil pracovný proces zdravotníckeho personálu, ale najmä by sa zlepšila starostlivosť o pacienta. Aktuálne sa totiž pokojne môže stať, že 88-ročný človek čaká na urgentnom príjme na potrebné vyšetrenia aj 12 hodín.
Výjazdy záchranárov
V mnohých nemocniciach sa kvôli pandémii preto zriadili dva urgentné príjmy, jeden „červený“ pre pacientov s podozrením na infekciu vírusom SARS-CoV-2 a jeden „biely“ pre ostatných. Červené urgenty sú však zdá sa už v mnohých nemocniciach zbytočné.
„Celkový počet COVID-výjadzov, teda pre suspektného aj pozitívneho pacienta, máme v tomto období na relatívne lepších hodnotách,“ uvádza hovorca Záchrannej služby Košice (ZSKE) Viktor Wurm.
V horskej službe sa bijú dva svety - silné ego záchranárov a tímová práca, hovorí jej šéf Janiga
Konkrétne v utorok 20. apríla všetky posádky ZSKE v troch samosprávnych krajoch pomáhali iba asi 30 COVID pacientom. „Pre porovnanie, počas najkritickejšieho obdobia pandémie kulminovali čísla COVID výjazdov okolo 120 až 130 denne,“ dodal Wurm.
Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach (UNLP) má dva urgentné príjmy v dvoch samostatných pracoviskách, na základe pokynov a nariadení rezortu zdravotníctva červený a biely, pričom jeden sa nachádza na Rastislavovej ulici a druhý na Tr. SNP.
Tip od čitateľa: Na košickom urgentnom príjme sa čaká aj celý deň
Napriek nižšiemu počtu výjazdov záchranárov však na bielom urgente na Tr. SNP mal podľa informácií portálu vZdravotníctve.sk minulý týždeň v utorok jeden zo starších pacientov čakať na vyšetrenia 12 hodín. Prečo?
Čakanie v Košiciach
Hovorkyňa nemocnice Monika Krišková vysvetlila, že v tomto konkrétnom prípade bola zrejme pacientovi „poskytnutá kompletná forma nadštandardných vyšetrení“, čo malo za následok dlhšie čakanie na urgentnom príjme. To, že to bolo 12 hodín, ale nemocnica popiera.
Krišková ďalej vysvetlila, že v prípade pádov a úrazov, ako aj v prípade starších pacientov, pacientov s prípadnými pridruženými ochoreniami či v prípade nejasných okolností úrazu, je nutné komplexné vyšetrenie tamojších špecialistov.
Päsťou do brucha či kopanec do tváre. Násilie a agresivita voči zdravotníkom sa stupňuje
Takýto pacienti preto podstupujú časovo náročné vyšetrenia, ako sú CT, traumatologicko-ortopedické, neurochirurgické, neurologické a RTG vyšetrenie, ale aj komplexné odbery krvi či interné vyšetrenia.
„Sú to časovo náročné vyšetrenia, pri ktorých je nevyhnutné počkať na výsledky a presný popis a zhodnotenie nálezu,“ dodáva Krišková. Dôvod čakania tohto pacienta však odhaľuje aj iný problém.
Pôvodný režim
COVID pacientov je menej, napriek tomu UNLP tvrdí, že nápor pacientov na „biely“ urgent sa za posledné štyri mesiace zvýšil. V utorok 20. apríla na obe pracoviská priviezla košická záchranka celkovo 59 pacientov bez ohľadu na diagnózu.
Kolabujúcim nemocniciam nepomáha ani systém záchrannej zdravotnej služby. Všetko vraj stojí na lekároch
„Denne príjmu v súčasnosti na urgente na Tr. SNP cca 120 až 150 pacientov, pokiaľ by pre neCOVIDových pacientov slúžili obe pracoviská, tento počet by sa rozdelil,“ tvrdí Krišková. To však v aktuálnej situácii ešte stále nejde.
Momentálne v nemocnici stále evidujú okolo 100 až 110 hospitalizovaných pacientov s ochorením COVID-19, a tiež 40 až 50 pacientov na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) a na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS).
Nadávky sú ich dennou rutinou. Lekári a sestry z urgentného príjmu musia čeliť aj fyzickým útokom
„To nám zatiaľ neumožňuje vrátiť všetky pracoviská do pôvodného režimu, vrátane urgentu. Personálne kapacity sme, samozrejme, posilnili, ale ide aj o prístrojové vybavenie. Preto môžu pacienti na urgentnom príjme stráviť dlhší čas,“ vysvetľuje Krišková.
Regionálne nastavenie
V košickej nemocnici teda ešte chvíľu potrvá, kým sa budú schopní vrátiť k normálnemu režimu, inde na Slovensku je však situácia odlišná. Regionálne nastavenie by mohlo riešiť podobné problémy. Tam, kde to nie je treba, by mohli urgenty fungovať ako predtým.
Výrazný úbytok COVID pacientov registrujú napríklad na oddelení urgentného príjmu v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok, v ktorej bol ešte donedávna riaditeľom súčasný minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO).
Hovorkyňa Petra Dišková potvrdila, že počet vyšetrených pacientov za obdobie posledných 14 dní (údaj k 22. aprílu) 673, pričom priemerný denný počet pacientov je okolo 48. Z urgentu bolo za posledné dva týždne na lôžka prijatých 92 pacientov.
Situácia sa zlepšuje
Aj sieť nemocníc Svet zdravia zaznamenala za posledné obdobie výrazný pokles hospitalizovaných pacientov s ochorením COVID-19.
„K 21. aprílu bolo v nemocniciach siete Svet zdravia hospitalizovaných 248 COVID pacientov na 855 reprofilizovaných lôžkach. Pred mesiacom bol tento počet dvojnásobný, napríklad pri porovnaní s 21. marcom bolo pacientov vyše 500,“ uvádza hovorkyňa Jana Fedáková.
Nemocnice priznávajú nedostatok liekov, a to nielen pre COVID pacientov. Obávajú sa, že sa to ešte zhorší
Lôžka s umelou pľúcnou ventiláciou sú však, rovnako ako v UNLP, výrazne obsadené, nakoľko kritickí COVID pacienti si podľa Fedákovej vyžadujú dlhodobú liečbu. Preto je časová zotrvačnosť pri tomto type hospitalizácií taká dlhá.
Najviac pacientov v sieti bolo minulý týždeň hospitalizovaných v michalovskej nemocnici (32), v galantskej, vranovskej a spišskonovoveskej ich mali po 29. Najmenej pacientov s diaznózou COVID-19 mali svidnícka nemocnica (10), rožňavská (11) či topoľčianska (12).
Rozsah vyšetrení
Podľa Fedákovej slov napriek tomu nie je dôvod, prečo by mal v tomto období pacient čakať na urgentnom príjme na ošetrenie dlhšie.
„Osoby s potrebou bezodkladnej podpory životných funkcií majú, samozrejme, najvyššiu prioritu, zdravotnú starostlivosť dostávajú okamžite. Neurgentní pacienti však môžu čakať aj viac ako dve hodiny,“ vysvetľuje Fedáková.
Zvolenská nemocnica preinvestovala do výstavby nového urgentného príjmu už vyše štyri milióny eur
Potvrdzujú to aj slová hovorkyne Univerzitnej nemocnice Martin Kataríny Kapustovej, kde takisto funguje červený a biely urgentný príjem. Na červenom urgente aktuálne denne vyšetria iba asi 6 ľudí, na bielom 35 až 40, pričom asi 50 percent z nich ostáva hospitalizovaných.
Situácia je tu na lôžkach o niečo lepšia ako v UNLP. K 22. aprílu v martinskej nemocnici evidovali 74 COVID pacientov, z ktorých 11 si vyžadovalo pripojenie na umelú pľúcnu ventiláciu (UPV) a ďalších 11 ležalo na JIS.
Počas druhej vlny pandémie bolo na umelej pľúcnej ventilácii prevezených 637 pacientov
Pacienti privezení Záchrannou zdravotnou službou (ZZS) sú, samozrejme, ošetrení okamžite. Pacienti, ktorí prídu vlastnou dopravou, sa berú na vyšetrenie zvyčajne do polhodiny. Na urgente potom strávia od dvoch do štyroch hodín.
Zrušiť červené urgenty?
Rozdiel vo fungovaní urgentného príjmu v jednotlivých nemocniciach je zjavný. Zrušenie červených urgentov by pritom pre neCOVIDových pacientov mohlo predstavovať zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
Opýtali sme sa ministerstva zdravotníctva, či a kedy podobný krok plánuje. „Zatiaľ bude stále potrebné mať vytvorené samostatné priestory pre ošetrovanie chorých s podozrením alebo s ochorením COVID-19, aby títo neboli v spoločnej čakárni s inými pacientami,“ odpovedali z komunikačného odboru.
Protimonopolný úrad rozhodol o možnej kartelovej dohode v košickej nemocnici, zastavil správne konanie
Pripomenuli tiež, že urgentné príjmy sú vytvorené za účelom poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti. V iných prípadoch by mal pacient využiť ambulantnú pohotovostnú službu a v prípade, že to zdravotný stav dovoľuje, navštíviť svojho všeobecného lekára.
