Zápal pľúc je desiatou najčastejšou príčinou hospitalizácie na Slovensku s druhou najvyššou úmrtnosťou v rámci celej Európskej únie.
Zistili, kedy vznikla najstaršia mutácia koronavírusu. Pandémia sa v Európe ticho šírila bez povšimnutia
Podľa odborníčky na pľúcne choroby doktorky Antónie Hnatovej z Nemocnice Svet zdravia Svidník môže na pľúca „sadnúť“ aj chrípka alebo bežné prechladnutie.
Ľudí s respiračnými príznakmi vyšetrujete každý deň. Aký je typický obraz ochorenia Covid-19?
Vo všeobecnosti možno pri Covid-19 očakávať bežné príznaky virózy, ktoré bývajú vo väčšine prípadov mierne. Napríklad zvýšená telesná teplota s bolesťami hlavy, ku ktorej sa pridruží pokašliavanie, kýchanie, strata čuchu.
Z ďalších príznakov môže byť prítomná únava, malátnosť, bolesti svalov, strata chuti, triaška, prípadne sťažené dýchanie. Koronavírusom infikovaný človek však nemusí mať žiadne príznaky.
Covid-19 môže vyústiť do ťažkého zápalu pľúc. Líši sa zápal pľúc pri koronavíruse od „bežného“ zápalu pľúc? Môžu doň prerásť aj obyčajná chrípka alebo prechladnutie?
Vážnou komplikáciou Covid-19 je vírusová pneumónia. Ide o intersticiálny (medzitkanivový) zápal pľúc, ktorý sa všeobecne ťažko rozlišuje od bakteriálnej pneumónie. Existujú však určité indície, ktoré lekára nasmerujú k správnej diagnóze, ktorú potvrdzujeme rádiologicky (rtg/CT vyšetrenie pľúc) a priamym dôkazom vírusu SARS-CoV-2 metódou RT-PCR z biologickej vzorky získanej od pacienta.
Klinicky je pneumónia pri Covid-19 zvyčajne sprevádzaná horúčkami, záchvatovitým suchým kašľom a rôznym stupňom dušnosti pri sťaženom dýchaní. Všetko sú to príznaky sprevádzajúce aj iné pneumónie, predovšetkým vírusové. Tie sa objavujú skôr u pacientov s oslabeným imunitným systémom. Môžu ich vyvolať napríklad herpetické vírusy. Pľúcne postihnutie s ťažkým priebehom spôsobujú aj adenovírusy, respiračný syncitiálny vírus, vírus chrípky, rubeoly, rhinovírosy či enterovírusy.
V detskom veku zapríčiňujú vírusové infekcie až 50 percent všetkých pneumónií. Najprv vyvolajú infekciu horných dýchacích ciest, ktorá sa šíri do dolných dýchacích ciest a pľúc, teda aj „obyčajná chrípka alebo iná respiračná infekcia“ môže prerásť do zápalu pľúc, záleží predovšetkým na obranyschopnosti pacienta a množstve inhalovaného aerosólu, pridružených ochoreniach, užívaných liekoch aj veku pacienta.
Koľko ľudí na Slovensku v priemere zomiera na zápal pľúc a prečo je taký nebezpečný?
Zápal pľúc je desiatou najčastejšou príčinou hospitalizácie na Slovensku s druhou najvyššou úmrtnosťou v rámci Európskej únie. Každý rok má na svedomí najmenej 2 500 životov.
Prečo je nebezpečný? Je treba si uvedomiť, že vek je hlavným rizikovým faktorom úmrtia na zápal pľúc. Najmä pre staršieho človeka je to vždy vážna hrozba. Bez ohľadu na to, aký ste zdravý a aktívny, s vekom sa riziko zápalu pľúc zvyšuje. Je to preto, že náš imunitný systém sa vekom prirodzene oslabuje a ťažšie bojuje s infekciami. Vírusový zápal sa často komplikuje sekundárnou bakteriálnou infekciou a môže vyústiť do respiračného zlyhania a smrti.
Vzniku zápalu pľúc po nákaze koronavírusom vraj predchádza aj očkovanie proti pneumokokom. Je to pravda? Alebo ide o mýtus?
Pneumokoková vakcína chráni proti pneumokokovým infekciám, ktoré môžu skomplikovať, resp. „nasadnúť“ na pôvodne vírusom poškodené tkanivo a skomplikovať zápal pľúc, teda zvyšuje imunitu jednotlivca a chráni proti pneumokokovému zápalu pľúc.
Potrebujú umelú pľúcnu ventiláciu všetci pacienti so závažným priebehom Covid-19?
Umelá pľúcna ventilácia umožňuje pri respiračnej insuficiencii (nedostatočnosti) podporiť alebo úplne nahradiť činnosť dýchacieho systému, umožňuje preklenúť kritické obdobie v priebehu ochorenia.
Rozhodnutie o zahájení umelej pľúcnej ventilácie je v rukách lekárov intenzivistov na OAIM a je založené na zhodnotení klinického stavu pacienta a doterajšej odpovedi na liečbu. Sú vypracované klinické protokoly a štandardné postupy, podľa ktorých sa postupuje.
Nie všetci pacienti vyžadujú napojenie na pľúcnu ventiláciu, často postačí inhalácia kyslíka a rôzne postupy neinvazívnej ventilácie.
Dobrá aeróbna kapacita pľúc je vraj prevenciou komplikácií pri Covid-19. Ako ju môžeme zvýšiť?
Pri funkčnom záťažovom vyšetrení pľúc poznáme tzv. maximálnu aeróbnu kapacitu (maximálnu spotrebu kyslíka), ktorá nás informuje o najvyššej dosiahnuteľnej spotrebe kyslíka počas fyzického zaťaženia. Označuje sa symbolom „VO2 max“, a je to jeden z najlepších ukazovateľov aeróbnej výkonnosti. Čím je hodnota „VO2 max“ vyššia, tým viac kyslíka sa dostane do svalov, teda tým je aeróbna výkonnosť vyššia. Je to faktor informujúci o telesnej výkonnosti športovca.
Výšku tohto ukazovateľa ovplyvňuje až z 50 percent dedičnosť, výkonnosť srdca, schopnosť krvného obehu prenášať kyslík, a tiež kapacita pľúc – čím menšie pľúca, tým menšie množstvo kyslíka pre svaly.
Na zväčšenie kapacity pľúc odporúčam napríklad plávanie či pravidelný vytrvalostný tréning.
