Projekt podľa hlavného lekára Bratislavského samosprávneho kraja vôbec nepočíta s rozširovaním klinických pracovísk, ani s kampusom pre študentov, minimálne počíta s vedeckými pracoviskami.
Hlavný lekár Bratislavského samosprávneho kraja Valerián Potičný považuje Patrónku ako miesto pre vznik novej bratislavskej univerzitnej nemocnice za tragické. Povedal to v rámci diskusie „Výstavba novej nemocnice v Bratislave: Sen alebo reálny projekt“.
Najväčšia chyba sa podľa neho stala v tom, že projekt nikdy nebol odkomunikovaný s odbornou verejnosťou a akademickou obcou.
Nemocnica takéhoto typu by podľa Potičného mala spĺňať päť základných atribútov, a to dostatočný počet lôžok, priestor pre klinické pracoviská, kampus pre študentov, vedecké pracoviská a potenciál rozvoja. „V prípade Patrónky štyri z piatich podmienok nie sú naplnené,“ upozornil.
Ako ďalej poukázal, priestor na Rázsochách má zhruba 14,7 hektára a dá sa podľa územného plánu rozšíriť na približne 25 hektárov. „Na Patrónke je to zhruba 7,8 až 7,9 hektára,“ doplnil Potičný. Nepočíta sa však podľa neho s tým, že na predpokladaných 880 lôžok pri 150 metroch štvorcových na jedno lôžko, by samotná výmera nemocnice mala byť okolo 13 hektárov.
Projekt podľa hlavného lekára BSK vôbec nepočíta s rozširovaním klinických pracovísk, ani s kampusom, čo je podľa Potičného úplná tragédia v rámci výučby študentov.
„Projekt minimálne počíta s vedeckými pracoviskami. Úplne nezmyselným spôsobom sa toto rieši tým, že cez 7-pruhovú komunikáciu, ktorá na Patrónke je, sa urobí premostenie na druhú stranu do Slovenskej akadémie vied, a tam budú nejaké vedecké pracoviská, čistý nezmysel, znásilňovanie reality zo strany ministerstva zdravotníctva,“ povedal.
Rázsochy boli vybrané lepšie, hovorí Potičný
Projekt Rázsoch podľa Potičného nebol vybraný náhodne. „Myslieť si, že niekto si vymyslel projekt Rázsoch len preto, lebo tam mal záhradku a chcel ju predať, je omyl. Toto miesto bolo vybrané naozaj s potenciálom rozvoja s tým, ako sa Bratislava bude zväčšovať. Dnes vidíme, že bolo vybraté správne, lebo je pri veľkých komunikáciách, je pri diaľničnom obchvate, je tam veľká plocha,“ poukázal.
Nová univerzitná nemocnica v Bratislave sa obstará formou verejno-súkromného partnerstva (PPP). Zároveň to bude prvý PPP projekt v slovenskom zdravotníctve. Podľa Potičného je nešťastným riešením dať do súkromných rúk takúto nemocnicu.
„Subjekt, ktorý takúto nemocnicu postaví, vždy chce svoje peniaze naspať a v ďalšom čase chce na tom zarobiť. Toto nie je úplne v súlade s tým, ako funguje špičkové zdravotníctvo. Pretože vedecké pracoviská, kliniky niekedy pracujú tak, že nové metódy si vyžadujú nové riešenia, ktoré niekedy nie sú úplne efektívne. Toto súkromný vlastník asi nedokáže až tak dobre pochopiť,“ konštatoval.
Nová bratislavská univerzitná nemocnica bude prvým PPP projektom v slovenskom zdravotníctve. Ministerstvo vyhlásilo tender, cez ktorý hľadá súkromného partnera, v januári tohto roka. Jeho vyhláseniu predchádzali predkvalifikačné dialógy, do ktorých sa zapojilo 26 firiem.
Nová nemocnica je plánovaná v areáli bývalej Nemocnice sv. Michala na Patrónke. Podľa prepočtov MZ by mala stáť v rozmedzí od 200 do 250 mil. eur.
Moderná nemocnica má mať približne 880 lôžok, zvládnuť má ročne 44 tisíc hospitalizácií, 875 tisíc návštev v ambulanciách, 610 tisíc diagnostických výkonov a 47 tisíc operácií. Nemocnica bude okrem poskytovania zdravotnej starostlivosti slúžiť aj vzdelávaniu a výskumu.
