V piatok Ministerstvo zdravotníctva SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorý vo veľkej miere zohľadňuje návrhy Slovenskej lekárnickej komory (SLeK).
Cieľom novely podľa slov predsedu SLek Ondreja Sukeľa bolo, aby sa pre pacientov zjednodušilo vydávanie liekov, zdravotníckych pomôcok, ale aj dietetických potravín. Práve dietetické potraviny pritom spôsobujú nemálo administratívnych problémov.
Lekárka komora má výhrady k novele zákona o liekoch, návrh na predpisovanie generík bez konkrétneho názvu neušetrí peniaze
Po dietetické potraviny si do lekární chodia aj celiatici, ktorých bolo na konci roka 2019 na Slovensku už takmer 23-tisíc. Bezlepkové potraviny pre celiatikov pritom podľa Sukeľa predstavujú „svojráznu kapitolu“ pre ich komplikované predpisovanie.
Navrhované zmeny
Navrhované zmeny v rámci novely sa týkajú okrem iného aj možnosti zamieňať dietetické potraviny. Ďalej tiež rozšírenia lekárskych predpisov „repetatur“ o dietetické potraviny či definovanie postupov pri skladovej nedostupnosti predpísanej dietetickej potraviny.
Zamieňanie by po novom malo fungovať tak, že ak lekár pacientovi predpíše napríklad bezlepkový chlieb konkrétnej značky, pacient bude mať možnosť požiadať v lekárni o výmenu za inú značku v rovnakom súhrnnom množstve.
Zubári vyhrali malú vojnu a ich diskriminácia skončila, za pohotovosť dostanú rovnakú odmenu ako lekári
Tiež by malo byť možné využiť na predpisovanie dietetických potravín takzvaný „repetatur“ predpis. Ten umožňuje opakované vydanie predpísaného lieku. Pri dietetických potravinách, ktoré pacient naozaj potrebuje stále, je to užitočná zmena.
Novela by mala tiež presnejšie upraviť, čo sa bude diať v prípade, že daná dietologická potravina nie je na sklade. Sukeľ pre portál vZdravotníctve.sk v tomto bode nevidí práve veľký problém.
„Čo ja poznám celiatikov, tak väčšina si deň vopred zavolá, pretože tieto potraviny majú krátku dobu expirácie a máloktorá lekáreň ich má veľké množstvá skladom. Takže celiatici si zvyknú zavolať, poslať mail a dohodnúť sa, na druhý deň to majú pripravené,“ uviedol Sukeľ.
Rýchle predpisovanie
Omnoho väčší prínos novely vidí predseda SLeK v zjednodušení samotného predpisovania dietetických potravín. Ak vezmeme do úvahy bezlepkové potraviny, ich predpisovanie a výdaj doteraz zaberal pomerne veľa času.
Podľa Sukeľa existuje v princípe päť skupín týchto potravín. Sú to múky obyčajné, múky špeciálne, cestoviny, pekárske výrobky a iné pekárske výrobky. V každej z piatich skupín sú ešte ďalšie podskupiny, dokopy ide o približne 50 druhov výrobkov.
Poslankyne chcú zdravotné sestry na školách, rezort to zdá sa zaskočilo. Kto vyrieši personálnu otázku?
„To znamená, že pacient, ktorý má napríklad nárok na 10 kilogramov múky mesačne, chcel dve kilá múky chlebovej, dve kilá múky cestovinovej a iné, tak aj pacient, aj lekár zabili čas len predpisovaním toho všetkého,“ vysvetľuje Sukeľ.
Zdĺhavé to bolo najmä pri rôznych druhoch bezlepkových cestovín. Po novom mal teda systém fungovať tak, že jeden recept bude predstavovať jeden poukaz napríklad na 20 druhov rôznych dietetických výrobkov. Teda nie len na jeden výrobok.
Ministerstvo chce podporiť ambulantný sektor, pomôcť majú príspevky i viac kompetencií (video)
„Teraz sa to ide zjednodušiť tým spôsobom, že lekárovi bude stačiť predpísať ´múka do limitu 10 kilogramov´ a už pacient v lekárni sa dohodne, čo vlastne chce,“ dopĺňa Sukeľ.
Dodržiavanie limitov
Problém býval aj s limitmi, ktoré sú určené v kategorizačných zoznamoch zverejnených na stránkach rezortu zdravotníctva. Stáva sa, že lekár predpísal viac, ako je limit. Na základe toho sa niektorí pacienti následne v lekárni dožadovali predpísaného množstva.
„Zákon je v súčasnosti nastavený tak, že keď pacient má niečo predpísané, má sa mu to vydať bez ohľadu na porušenie limitov s tým, že poisťovňa si následne môže to, čo je navyše, teda čo je nad limit, uplatniť u predpisujúceho lekára,“ vysvetľuje Sukeľ.
Zákon regulujúci zisk poisťovní je opodstatnený, ÚDZS hovorí o neprimeranej návratnosti kapitálu
V praxi to znamenalo, že ak lekáreň vydala toľko, koľko lekár predpísal, poisťovne to neuhradili a preplatiť nadbytok nad limit žiadali od lekára, s čím, samozrejme, nebol spokojní nikto. Lekárne preto aj pri predpisoch nad limit pacientovi vydávali len do limitu.
„Lenže dnešní pacienti už sú, povedal by som, asertívnejší, a žiadajú si toľko, koľko im lekár predpísal. Preto sa teraz do zákona explicitne napísalo to, že pokiaľ je predpis nad limit, tak lekárnik to nemusí vydať alebo to môže vydať, ale nadbytok uhradí pacient,“ tvrdí Sukeľ.
Pacientska asociácia žiada zmeny v zákone o národnom inštitúte pre hodnotu a technológie
Lekáreň bude povinná vydať iba maximálne také množstvo liekov, zdravotníckych pomôcok či dietetických potravín, aké je dané limitom stanoveným v kategorizačnom zozname. Miera zodpovednosti tak bude jasne stanovená.
