Nová štúdia ovplyvňuje 77 percent Slovákov. Konzumácia akéhoľkovek množstva alkoholu je škodlivá pre mozog

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Alkohol, drink, piť, párty, oslava
Akékoľvek stretnutia v exteriéroch sú najvhodnejšou formou sociálneho kontaktu www.thinkstockphotos.com

Štúdia, ktorej sa zúčastnilo viac ako 25-tisíc ľudí vo Veľkej Británii odhalila, že pre mozog neexistuje bezpečná miera konzumácie alkoholu. Dokonca aj mierne a kontrolované pitie nepriaznivo ovplyvňuje takmer každú časť mozgu.

Platí tu pritom akási úmernosť, čím viac alkoholu konzumujete, tým „horší“ budete mať mozog, konkrétne tým nižšia bude hustota sivej hmoty. Doteraz sa pritom predpokladalo, že alkohol ovplyvňuje iba niektoré oblasti mozgu.

Hlavná autorka štúdie, Anya Topiwalová, psychiatrička z Oxfordskej univerzity, pre birtský denník The Guardian uviedla, že neexistuje žiadna hranica „zdravého“ pitia a že akýkoľvek alkohol je škodlivý.

Viac ako 25-tisíc účastníkov

Aby Topiwalová prišla k takýmto záverom, spolu so svojím tímom analyzovala údaje od 25 378 Britov pochádzajúce z databázy UK Biobank, ktorá má pomáhať výskumníkom pri nových štúdiách.

U účastníkov štúdie sledovala faktory ako sú vek, pohlavie, vzdelanie, nimi uvedené informácie o konzumácii alkoholu, veľkosť mozgu a zdravotné záznamy z MRI vyšetrení, ako aj lekárske záznamy a informácie o hospitalizáciách či dokonca testy pamäte.

Ukázalo sa, že vyšší týždenný objem konzumácie alkoholu bol spojený s nižšou hustotou sivej hmoty. Vedci zistili, že alkohol vysvetľuje až 0,8-percentnú zmenu objemu sivej hmoty, a to aj po zohľadnení biologických a behaviorálnych charakteristík u jednotlivca.

Viac ako fajčenie či BMI

Môže sa to zdať ako malé číslo, ale predstavuje výrazne väčší vplyv ako akékoľvek iné modifikovateľné rizikové faktory. Vplyv alkoholu je napríklad štvornásobne väčší ako pri fajčení alebo BMI, uviedla Topiwalová.

Vedci ďalej zistili, že rizikové faktory jednotlivca, akými sú napríklad vysoký krvný tlak či vyššie BMI, posilňujú negatívnu asociáciu medzi alkoholom a celkovým „zdravím“ mozgu.

Na rozdiel od predchádzajúcich výskumov, ktoré naznačovali, že v porovnaní s pivom alebo tvrdým alkoholom je striedme pitie vína pomerne neškodné, v tejto štúdii sa nenašli dôkazy, ktoré by hovorili, že je rozdiel v tom, aký alkohol konzumujeme.

77 percent Slovákov

Autori štúdie však naznačili, že pitie vína v spojitosti s vyššou úrovňou vzdelania a socioekonomickým stavom mohli mať vplyv na ohodnotenie zdravotných prínosov.

„Ak sa pozriete na to, kto mierne pije, minimálne v tejto krajine sú to vzdelanejší a bohatší ľudia, ktorým by sa pri teste pamäti darilo oveľa lepšie už len kvôli tomu, kým sú oproti menej vzdelaným ľuďom,“ povedala Topiwalová.

Na Slovensku je podľa Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ) približne 400-tisíc závislých alkoholikov, každoročne ich pribudne ďalších 6 000. Celkovo sa k pravidelnému či občasnému užívaniu alkoholu priznáva 77 percent Slovákov.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Anya Topiwalová
Firmy a inštitúcie Centrum pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ) v BratislaveOxfordská univerzita