Slovenské zdravotníctvo zaznamenalo výrazný pokrok v liečbe Parkinsonovej choroby. Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach (UNLP) ako prvá na Slovensku zaviedla do praxe adaptívnu hĺbkovú stimuláciu mozgu – metódu, ktorá sa automaticky prispôsobuje aktuálnej činnosti mozgu a dokáže liečbu personalizovať podľa potrieb konkrétneho pacienta. Novinku predstavil neurologický tím vedený profesorom Matejom Škorvánkom z Neurologickej kliniky UNLP.
Parkinsonova choroba patrí k najčastejším neurodegeneratívnym ochoreniam a jej výskyt podľa odborníkov v najbližších desaťročiach dramaticky stúpne. Rizikovým faktorom je nielen vyšší vek, ale aj životné prostredie.
Pacient zostáva pri vedomí
Diagnostika zahŕňa klinické vyšetrenia, magnetickú rezonanciu a v prípade potreby aj špecializované zobrazovacie metódy. Podľa profesora Škorvánka zohráva významnú úlohu aj testovanie reakcie na dopamínové lieky, ktoré sú základom medikamentóznej liečby.
V prípadoch, keď klasická liečba nezaberá, UNLP ponúka pacientom pokročilé možnosti – buď pumpovú liečbu, ktorá stabilizuje hladinu dopamínu pomocou infúznej techniky, alebo hĺbkovú stimuláciu mozgu (DBS), ktorá spočíva v implantovaní elektród do presne určených oblastí mozgu. Kým pumpová liečba je vhodná aj pre starších pacientov, DBS sa najčastejšie indikuje u mladších, aktívnych pacientov.
Muži na Slovensku zanedbávajú preventívne urologické prehliadky, absolvuje ich len každý desiaty
Unikátnosť novej adaptívnej stimulácie spočíva v tom, že elektródy implantované do mozgu nevysielajú konštantný prúd, ale dokážu v reálnom čase reagovať na zmeny v mozgovej činnosti. Operácia prebieha pri vedomí pacienta, ktorý počas zákroku vykonáva jednoduché úlohy, aby tím lekárov mohol vyhodnotiť účinok stimulácie. Následne sa elektródy prepoja s neurostimulátorom umiestneným pod kožu, pričom zariadenie sa aktivuje o niekoľko týždňov neskôr.
Výrazné zlepšenie kvality života
„Stimulátor samotný ochorenie nezastaví, ale vie pacientovi výrazne zlepšiť kvalitu života, najmä ak sa kombinuje s rehabilitáciou a logopédiou. Naším cieľom je, aby pacienti mohli čo najdlhšie fungovať samostatne,“ uviedol profesor Škorvánek.
K výhodám novej metódy patrí aj možnosť presnejšieho zacielenia stimulácie vďaka tzv. segmentovaným elektródam, ako aj širšie možnosti nastavenia zariadenia pre každú hemisféru mozgu zvlášť. Pacienti po zákroku zvyčajne odchádzajú domov v priebehu niekoľkých dní. Adaptívna stimulácia podľa odborníkov predstavuje významný krok vpred pri liečbe pokročilých štádií Parkinsonovej choroby na Slovensku.
