Slovensko napriek rastúcim výdavkom v zdravotníctve nedosahuje zlepšenie zdravotných výsledkov v porovnateľnom tempe ako iné krajiny Európskej únie. Podľa analýzy Útvaru hodnoty za peniaze zaostáva najmä v oblasti priemernej dĺžky života v zdraví, predčasnú úmrtnosť by bolo možné predísť včasnou starostlivosťou, a rovnako to platí aj pri novorodeneckej úmrtnosti. Pandémia ochorenia COVID-19 prehĺbila rozdiely, ktoré vznikli najmä pre slabšiu pripravenosť systému.
Zvláštnu pozornosť si vyžadujú najväčšie fakultné a univerzitné nemocnice, ktoré zabezpečujú približne polovicu ústavnej zdravotnej starostlivosti a sú najviac zaťažené rastom nákladov. Náklady nemocníc dlhodobo prekračujú rozpočtované zdroje a štátne dofinancovanie, ktoré v roku 2024 predstavovalo 261 miliónov eur, nepostačuje na pokrytie výdavkov. Výsledkom sú opakujúce sa straty a nové dlhy.
Nedostatočná motivácia
Z analýzy vyplýva, že systém financovania nemocníc nevytvára dostatočné motivácie na zvyšovanie produkcie. Nemocnice sú najčastejšie financované paušálnymi platbami, ktoré sa výrazne nemenia ani pri zmene objemu výkonov. Zavedenie úhradového systému DRG, ktoré by prepojilo financovanie s reálnou výkonnosťou nemocníc, sa viackrát posúvalo. Od apríla 2025 má byť DRG systém uplatňovaný na 15 percent výkonov a do roku 2027 má tento podiel narásť na 40 percent.
Štátny model záchranných služieb podľa odborníkov nie je riešením, potrebné je užšie prepojenie s nemocnicami
Útvar hodnoty za peniaze upozorňuje aj na obmedzenú verejnú kontrolu. Zmluvy medzi poisťovňami a nemocnicami nie sú zverejňované v konsolidovanej podobe, chýbajú dáta o reálnych úhradách a výkonnosti. Napriek rovnakým výkonom sa výška platieb môže výrazne líšiť medzi poisťovňami, čo vedie k nerovnostiam a neefektívnosti.
Náklady
Významným problémom je aj nákladová efektívnosť. Analýza ukazuje, že medzi nemocnicami existujú veľké rozdiely v nákladoch na rovnaké výkony. Potenciál na zvýšenie efektivity sa pohybuje medzi 27 až 168 miliónmi eur ročne. Zlepšenia by bolo možné dosiahnuť aj v oblasti nákupov, najmä prostredníctvom centrálneho obstarávania, ktoré sa v minulosti ukázalo ako nákladovo výhodné.
Krajčí hovorí o prepadnutí miliónov z Plánu obnovy, Penta odmieta tvrdenia a obhajuje projekt nemocnice – VIDEO
Personálne kapacity nemocníc čelia nerovnováhe. Počet lekárov a administratívnych pracovníkov vzrástol, no počet sestier klesol. Osobné náklady, ktoré tvoria viac ako polovicu výdavkov nemocníc, rastú rýchlejšie ako je plánované v rozpočtoch. To vedie k ďalšiemu zadlžovaniu, pričom medzi nemocnicami sú výrazné rozdiely vo výkonnosti zamestnancov.
Investičný plán
Z analýzy tiež vyplýva, že riadenie nemocníc trpí nedostatkom systémových pravidiel. Chýbajú jasné manažérske ciele, kritériá na výber a hodnotenie riaditeľov a transparentné vedenie. Priemerná dĺžka pôsobenia riaditeľa vo funkcii je len dva roky.
Investičný dlh nemocníc dosahuje 4,5 až 7,1 miliardy eur a väčšina nemocničných budov nevyhovuje súčasným štandardom. Útvar hodnoty za peniaze preto odporúča vytvorenie jednotného investičného plánu na obdobie aspoň piatich rokov a efektívnejšie využívanie existujúcich zdrojov.
Systém verejného zdravotného poistenia čakajú úpravy, novela zákona prinesie jasnejšie pravidlá
Medzi odporúčaniami sú aj zmeny v rozpočtovaní, zavedenie výkonnostného financovania, vyššia transparentnosť, centrálne nákupy, spravodlivejšie úhrady a personálne opatrenia. Dôraz sa kladie aj na prijímanie zdravotníkov zo zahraničia a na rozšírenie kompetencií sestier. Podľa útvaru sú kľúčové zmeny známe a dosiahnuteľné, ich systematické zavádzanie je však pomalé a nejednotné.
