Napriek čoraz širšiemu využívaniu umelej inteligencie v rôznych oblastiach života zostáva oblasť duševného zdravia výnimkou, kde dôvera voči technológii zatiaľ výrazne zaostáva. Mladí ľudia síce AI nástroje testujú a skúšajú, no zhodujú sa, že v terapii je ľudský kontakt nenahraditeľný.
Vyplýva to z aktuálneho prieskumu, ktorý na jar 2025 realizovala platforma Hedepy medzi 380 respondentmi zo Slovenska a Česka. Zúčastnili sa ho ľudia, ktorí už terapiu absolvovali alebo o nej aktívne uvažujú.
AI nenahrádza ľudského terapeuta
Najmladšia veková skupina do 24 rokov má najviac skúseností s AI nástrojmi. Približne 76 % z nich už AI terapiu vyskúšalo alebo o nej aspoň uvažuje. Z toho 24 % ju využíva pravidelne, ďalších 37 % ju vyskúšalo a 15 % ju zatiaľ iba zvažuje. Napriek tejto otvorenosti si však viac ako polovica mladých (53,7 %) myslí, že umelá inteligencia nemôže nahradiť ľudského terapeuta.
Ajurvédske pobyty vyhľadávajú aj mladí ľudia s psychickými problémami, pobyty môžu byť prvým krokom k lepšiemu životu - VIDEO
„Umelá inteligencia predstavuje zásadný technologický pokrok a nachádza si svoje miesto aj v oblasti duševného zdravia. O to dôležitejšie je však pristupovať k jej používaniu s rozvahou a rešpektom. Terapia je citlivá disciplína, ktorá neznesie bezhlavé experimentovanie, čo dokazujú aj tragické prípady spojené s využívaním AI v zahraničí,“ upozorňuje Lukáš Krčil, ktorý sa dlhodobo venuje vývoju online terapeutických služieb.
Plusy a mínusy
Medzi hlavné výhrady respondentov patrí nedostatok empatie, obavy z nepochopenia zložitých problémov a riziko nesprávnej interpretácie. Umelá inteligencia má podľa nich miesto najmä pri rýchlej pomoci, počas krízovej situácie alebo ako dočasná podpora medzi terapeutickými sedeniami.
Online konzultácie so psychoterapeutom sú na Slovensku čoraz populárnejšie
Mnohí oceňujú, že AI je dostupná nepretržite, bez čakania a za nižšiu cenu. Poskytuje základné odporúčania, pomáha pri relaxačných cvičeniach alebo zvládaní úzkosti. Práve táto forma využitia má medzi všetkými vekovými skupinami najväčšiu dôveru, najmä u mladších respondentov. Naopak, pre dlhodobú prácu s emóciami a vzťahmi jej ľudia nedôverujú.
U starších osôb nad 55 rokov prevláda opatrnosť. Väčšina z nich AI nikdy nevyskúšala a často im chýbajú základné informácie o tom, ako technológia funguje. Zaujímavým zistením je, že starší respondenti takmer vôbec neuvádzajú obavy z ohrozenia súkromia alebo chybnej interpretácie, čo môže naznačovať skôr informačný než hodnotový odstup.
Nedôvera v umelú inteligenciu
Prieskum zároveň ukázal, že len 3 % opýtaných naprieč vekovými skupinami úplne dôverujú umelej inteligencii. Viac ako 60 % ju hodnotí ako nedôveryhodnú alebo k nej pristupuje neutrálne. Aj v tomto prípade sa ukazuje generačný rozdiel – mladí sú otvorenejší, ale aj tak väčšinou zdržanliví.
„Záujem mladej generácie o AI terapiu poukazuje na potrebu dostupnejšej starostlivosti o duševné zdravie. Technológie môžu tento problém pomôcť riešiť, no nemali by nahrádzať odborníkov tam, kde ide o zdravotné problémy. Budúcnosť vidíme v inteligentnom prepájaní – AI môže pomôcť napríklad pri úvodných konzultáciách alebo výbere vhodného terapeuta,“ dopĺňa Krčil.
Tetánia čoraz viac zasahuje ženy v produktívnom veku, spôsobuje fyzické ťažkosti a psychické napätie
Celkovo prieskum potvrdzuje, že technológia je vnímaná skôr ako nástroj, nie ako samostatné riešenie. Hoci môže pomôcť v niektorých situáciách, jej dôveryhodnosť v porovnaní s tradičnou terapiou zostáva nízka. Ľudia si želajú možnosť výberu, pričom väčšina stále uprednostňuje kontakt so skúseným terapeutom pred komunikáciou s algoritmom.
