Druhá vlna pandémie je za nami, čo znamená, že je ideálny čas pozrieť sa na to, ako sme boj s koronavírusom doteraz zvládali. Podľa výpočtov matematika Richarda Kollára z projektu Dáta bez pátosu a z Iniciatívy Veda pomáha to nešlo veľmi dobre.
Možno najväčšie nedostatky vidno v nemocniciach, ktorým chýbal nielen zdravotnícky personál, ale aj značný počet lôžok. Podľa Kollárových výpočtov už pred Vianocami malo byť hospitalizovaných až o 40 percent viac ľudí, ako ich bolo naozaj.
Ministerstvo nakúpilo neschválené lieky pre COVID pacientov. Sú drahé a je ich zbytočne veľa, tvrdia odborníci
Ak za zoberú do úvahy aj ďalšie mesiace, priemerne to vychádza, že od decembra do marca chýbalo v nemocniciach 29,6 percent lôžok. V priemere sa tak do nemocnice nedostal každý štvrtý človek s ochorením COVID-19.
„Toto bolo slovenské Bergamo,“ píše Kollár na sociálnej sieti. Portálu vZdravotníctve.sk vysvetlil svoje výpočty, ako aj to, prečo sú dôležité, podrobnejšie. Najprv však zhrnul, ako vlastne pandémia prebiehala.
Priebeh pandémie
Podľa Kollára prvá jesenná vlna, až do prvých novembrových dní, bola „veľmi strmá, ale začala sa zaoblovať“ už koncom októbra. Podobný priebeh bolo badať aj v iných krajinách.
Podľa nových štúdií imunita voči koronavírusu trvá najmenej rok. V určitých prípadoch možno aj celý život
Po zlepšení epidemiologickej situácie sa na Slovensku uvoľnili opatrenia, a tak sa v druhej polovici novembra situácia znova zhoršovala.
„Po tejto vlne sme sa pustili do ešte strmšieho epidemického rastu ako dovtedy, prvá polovica decembra bola brutálna jazda. Až na Vianoce sa situácia asi na týždeň zlepšila,“ uvádza matematik.
Na prelome rokov a pár dní po nastal ďalší strmý nárast, britský variant sa začal „poriadne rozbiehať“ aj napriek opatreniam. Tie však nakoniec zabrali a v „druhej januárovej dekáde sme šli strmo lockdownovo dole až cca do 20. januára“.
Vakcíny od firmy Sinopharm vyzerajú byť účinné a bezpečné, expertom však vadí nedostatok dát
S plošným testovaním prišlo aj ďalšie uvoľňovanie opatrení, no Kollár zhodnotil, že sme už boli na vrchole nástupu britského variantu a jeho nárast už nemal kam pokračovať.
„A tak sme cez Tatru – Matru – Fatru prešli koncom februára až na zatiaľ posledný vrchol,“ dodal. Odvtedy sa situácia neustále zlepšuje. Čo však z celej analýzy vyplýva, to je fakt, že v období november až január sme na tom boli najhoršie.
„Nebyť lockdownu po Novom roku, mohli sme vidieť ešte väčšiu tragédiu. Absencia opatrení v tomto období bola devastačná a len to, že sme do vlny vstupovali s prázdnymi nemocnicami spôsobilo to, že sme ju dokázali tak vytrvalo ignorovať,“ tvrdí Kollár.
Plné nemocnice
Prázdne nemocnice však nevydržali dlho, a nielenže sa rýchlo zaplnili, ale lôžok bolo ďaleko menej, ako bolo treba.
„Ten odhad nehovorí úplne o počte hospitalizovaných, hovorí o tom, že obsadenosť lôžok, ak by bolo dostatočne veľa lôžok, by bola odhadom o 30 percent vyššia,“ povedal Kollár pre portál vZdravotníctve.sk.
U ruských netopierov objavili dva nové koronavírusy podobné SARS
To znamená, že ak by sme mali v nemocniciach vyššiu kapacitu lôžok a boli by voľné, bolo by ich obsadených o 30 percent viac. V porovnaní s októbrom to tiež znamená, že v novembri a decembri šanca, že sa dostanete v nemocnici na lôžko, klesla o štvrtinu.
Viacero faktorov
Kollár však vysvetľuje, že to neznamená, že by bolo infikovaných o 30 percent viac ľudí, tých bolo v skutočnosti omnoho viac. A neznamená to ani to, že by o 30 percent viac ľudí potrebovalo byť hospitalizovaných a nebolo.
Do výpočtov totiž treba započítať aj iné faktory. Napríklad to, že v nemocniciach krátko ležali aj mladí ľudia, ktorí mali ľahší priebeh ochorenia. Niektorí pacienti tam ísť ani nechceli, najmä počas Vianoc.
Šafran môže byť účinným doplnkom, ktorý pomáha v boji s COVID-19. Pozor však na dávkovanie
„Keď videli, ako to vyzerá v nemocniciach, tak ľudia to mohli odmietať. Mohla to byť významná skupina. Lebo tam sa nemohli stýkať s rodinou, nedalo sa, bola karanténa a neboli povolené návštevy,“ vysvetľuje matematik.
Pravdou je však aj to, že niektorí sa do nemocnice nedostali. Časť z nich tvorili klienti zariadení sociálnych služieb (ZSS). Kollár priznáva, že to bude zrejme významný počet ľudí, keďže aj kyslík sa rozvážal do niektorých ZSS-iek.
Zariadenia sociálnych služieb zaočkovali prvou dávkou už takmer všetkých klientov i zamestnancov
To znamená, že veľa z pacientov, ktorí mali ťažký priebeh ochorenia COVID-19, sa už z domovov do nemocnice nestihlo dostať, respektíve bol ich prevoz riskantný, a tak ich liečili priamo v ZSS. Pre časť ľudí v niektorých oblastiach však neboli sanitky, ani lôžka.
Ako na tom boli inde
Ako sme na tom v porovnaní so zahraničím? Kollár nevie o tom, že by sa v niektorej inej krajine Európskej únie už na pandemické dáta stihli pozrieť podobným spôsobom, on sám takéto výpočty takisto nerobil.
„Odhady z Talianska, ktoré som videl svojho času, hovorili, že asi tretinu ľudí v nemocniciach odmietajú. Ale to boli ešte len odhady a štatistiky na jar roku 2020,“ uviedol matematik s tým, že zatiaľ nevie jednotlivé krajiny porovnať.
Indický variant koronavírusu je nákazlivejší ako britský variant, v Británii toto zistenie komplikuje situáciu
Vie však napríklad povedať, že v Nemecku a podobných krajinách nedosiahli maximálnu kapacitu lôžok v nemocniciach. „Určite na tom nebudeme najhoršie, taká India, tam to určite bude horšie,“ uviedol.
Štatistiky odvrátiteľných úmrtí však napovedajú, že extrémne poddimenzované nemocnice mali napríklad na Balkáne.
Zdravotnícka reforma
Ako sa na tieto štatistiky pozerá Lekárske odborové združenie (LOZ)? Bolo lôžok v nemocniciach naozaj tak málo?
Predseda LOZ Peter Visolajský tvrdí, že presne zhodnotiť sa to nedá, dá sa to iba odhadovať, pretože nevieme presne, koľko COVID pacientov bolo a koľko si ich vyžadovalo hospitalizáciu v nemocnici.
Pripomenul však, že sme počas najhoršej epidemiologickej situácie v rámci pandémie museli pacientov za tisíce eur prenášať do Nemecka a do Poľska, o nedostatku lôžok teda nie je pochýb.
Najstaršia slovenská pediatrička: Aj vo veku 91 rokov ešte stále pracuje, čo ju v zdravotníctve drží?
Návrh Ministerstva zdravotníctva SR na redukovanie, respektíve transformovanie akútnych lôžok na chronické, ktorý predstavili v rámci optimalizácie nemocníc financovanej z Plánu obnovy, je preto podľa neho „na zamyslenie“.
„Miesto toho, aby zabezpečovali primárnu sféru a nedostatok personálu, nemôžu riešiť nemocnice,“ dodal Visolajský na záver.
