AKTUALIZOVANÉ – Okrem štyroch sa štátne, hlavne fakultné a univerzitné nemocnice, k eurofondom nemôžu dostať, pretože sú „podnikmi v ťažkostiach“, to znamená, že majú dlh. Podľa predsedu LOZ Petra Visolajského túto podmienku našim nemocniciam nestanovil Brusel, ale rezort zdravotníctva.
Nemocnice, ktoré najviac potrebujú rekonštruovať priestory a investovať do dôstojného prostredia pre pacientov, sa o eurofondy uchádzať nemôžu, a to na základe kritérií rezortu zdravotníctva. Upozornil na to v stredu na tlačovej konferencii predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský.
„Pán minister hrdo ukázal médiám zoznam 44 slovenských nemocníc, ktoré sa o tieto desiatky miliónov eur môžu uchádzať. Pri tejto tlačovej konferencii však zabudol povedať, že z týchto 44 nemocníc môžu čerpať eurofondy podľa kritérií ministerstva zdravotníctva len štyri štátne nemocnice,“ uviedol Visolajský.
Celkovo 153 miliónov eur
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR vyhlásilo v máji tohto roka výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na modernizáciu infraštruktúry ústavných zariadení poskytujúcich akútnu zdravotnú starostlivosť.
Celkový objem vyčlenených prostriedkov predstavuje 153 miliónov eur. Na prvé kolo výzvy pripadá 70 mil. eur. Maximálna výška nenávratného finančného príspevku na jeden projekt je 15 mil. eur.
Druhé kolo výzvy predpokladá ministerstvo na budúci rok. Tieto zdroje sú určené na rekonštrukcie budov, skvalitnenie akútnej ústavnej zdravotnej starostlivosti, infraštruktúru, materiálno-technické vybavenie a zdravotnícku techniku.
Oprávneným žiadateľom budú nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ, vyšších územných celkov, obcí, iného ústredného orgánu štátnej správy a subjekty súkromného sektora.
Uchádzať sa o eurofondy im bránia dlhy
Ako uviedol Visolajský, okrem štyroch sa štátne, hlavne fakultné a univerzitné nemocnice, k eurofondom nemôžu dostať, pretože sú „podnikmi v ťažkostiach“, to znamená, že majú dlh.
„Túto podmienku našim nemocniciam nestanovil Brusel, ale my sami, teda presnejšie rezort zdravotníctva,“ poznamenal Visolajský. Podľa jeho slov v tejto veci inicioval stretnutie s ministrom zdravotníctva Tomášom Druckerom (13. júna tohto roka), ale napriek hodine diskusií nedospeli k zmene jeho názoru.
Podľa predsedu LOZ je logické, že Európska únia nedáva peniaze krachujúcim podnikom, ale štátne nemocnice nie sú podniky, ktoré môžu skrachovať.
„Táto podmienka je nezmyselná. Nemocnice, hlavne fakultné a univerzitné, nie sú a nemôžu byť podnikom v ťažkostiach. Už len z toho dôvodu, že ich dlhy preberá štát, teda de facto nemôžu skrachovať. A štát ani nemôže pripustiť, aby sa stali podnikom v ťažkostiach, ktorý by nedokázal vykonávať svoju funkciu. Už v súčasnosti vieme, že sa štátne nemocnice budú oddlžovať, v tomto svetle sa javí ako nezmyselné, najprv rozdať eurofondy súkromným ziskovým zariadeniam a následne oddlžovať ostatné nemocnice zo štátneho rozpočtu,“ konštatoval Visolajský.
Ak by z oboch výziev získali štátne nemocnice väčšinu, moderná infraštruktúra by podľa šéfa lekárskych odborov nielenže umožnila šetriť a zároveň by priamo ušetrila budúce výdavky na modernizáciu v rozsahu možno takmer 20 % súčasného dlhu nemocníc.
„Oddlženie vo vhodnom čase, ku ktorému aj tak musí prísť, by preto znamenalo ďalší príjem pre štátne nemocnice možno v hodnote viac ako 100 miliónov eur,“ doplnil Visolajský.
Nepomôžu štátnym, súkromným áno
Šéf LOZ tiež konštatuje, že pri rozdeľovaní eurofondov v zdravotníctve vzniká čudná situácia – štátne nemocnice, ktoré sú nútené sa starať o finančne i medicínsky najnáročnejších pacientov, tvoria napriek riadeniu politickými nominantmi a napriek dohľadu krízového manažéra dlh, ich vzhľad pripomína obrázky z krajín tretieho sveta, eurofondy však čerpať nemôžu.
„A to i napriek tomu, že už v súčasnosti je jasné, že budú štátom oddlžené. Ale súkromné zdravotnícke zariadenia, ktoré už teraz prinášajú svojim majiteľom zisk desiatky miliónov eur, a teda by sa mohli rekonštruovať z tohto zisku, čerpať eurofondy môžu. Tým za európske peniaze ešte viac zvýšime zisky ich majiteľom. Toto je politika sociálnej demokracie?“ pýta sa Visolajský.
Spomínané eurofondy sa rozdeľujú cez európsky program IROP, ktorý beží aj v susednej Českej republike.
„Zaslali sme mailom svoje otázky Centru pro regionální rozvoj Českej republiky, ktoré je zodpovedné za realizáciu tohto programu v ČR,“ uviedol Visolajský.
LOZ odpovedal riaditeľ odboru centrálnej administrácie programov Karel Manoch. „V uvedených výzvach v Českej republike sú medzi oprávnenými žiadateľmi okrem iných aj príspevkové organizácie organizačných zložiek štátu. Podľa pravidiel IROP v Českej republike títo žiadatelia pri podaní žiadosti o podporu nemusia preukazovať, že nie sú podnikom v ťažkostiach,“ píše sa v odpovedi.
Lekárske odborové združenie preto vyzýva premiéra Roberta Fica, aby konal a zrušil výzvu, alebo posunul termín predloženia podkladov výzvy do času, kedy sa o obnovu budú môcť uchádzať aj štátne nemocnice. Zároveň vyzval, aby tieto nemocnice boli urýchlene pripravené na čerpanie desiatok miliónov eur z eurofondov.
MZ: Podnik v ťažkostiach sa uchádzať o peniaze nemôže
Ministerstvo zdravotníctva SR však podľa vlastných slov už koncom mája jasne odkomunikovalo, že pre nemocnice, ktoré majú dlhy, to bude z hľadiska pravidiel daných Európskou komisiou limitujúcim faktorom.
„MZ SR má k dispozícii stanovisko vypracované renomovanou konzultačnou spoločnosťou Deloitte, z ktorého jednoznačne vyplýva, že o prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa nemôže uchádzať podnik v ťažkostiach,“ uviedla hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Doplnila, že MZ rozdelilo prostriedky IROP-u na dve samostatné výzvy práve preto, aby sa čo najviac aj štátnych nemocníc mohlo uchádzať o eurofondy, Druhú výzvu v hodnote 80 miliónov eur rezort vyhlási až po tom, ako budú tieto nemocnice oddlžené.
„Ak by sme túto prvú výzvu nevyhlásili, hrozilo by nesplnenie takzvaných. cieľových ukazovateľov na rok 2018 – inak povedané hrozilo by nám, že by sme o časť týchto peňazí určených pre zdravotníctvo mohli prísť. Nariadenie Európskej komisie o čerpaní zdrojov určených na regionálny rozvoj týkajúce sa podniku v ťažkostiach je platné aj pre Českú republiku, na Slovensku sú eurofondy pre nemocnice čerpané na základe tzv. pravidiel poskytovania štátnej pomoci, nemáme detailnú vedomosť, ako je to v Českej republike,“ vysvetlila Eliášová.
Dodala, že eurofondy sú určené pre všetky nemocnice, tak štátne, ako aj tie patriace vyšším územným celkom, obciam, takisto aj pre súkromné. „Ak by sme nemocnicu vylúčili iba na základe formy vlastníctva, bolo by to v rozpore s pravidlami Európskej komisie,“ uzavrela.
