Splachovanie liekov do kanalizácie je významným environmentálnym problémom. Vyplynulo to z analýzy zdravotnej poisťovne Union, ktorú pre ňu uskutočnila Fair Venture, konzultačná spoločnosť v oblasti ESG. Informovala o tom hovorkyňa poisťovne Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Uviedla, že Slovensko patrí medzi krajiny s najväčším počtom návštev u lekára za rok na jednotlivca a zároveň s vysokou mierou spotreby liekov na predpis. „Náklady na lieky tvoria 18 % celkovej sumy, ktorú sme zaplatili za zdravotnú starostlivosť o našich poistencov. Lekári len poistencom Unionu predpísali vlani 8 937 326 balení liekov za 113 miliónov eur. Najviac liekov užívajú ľudia vo vekovej skupine 60 až 69 rokov. Priemerný slovenský senior, dostane od lekára ročne takmer 45 balení liekov,“ uviedol riaditeľ sekcie zdravotného poistenia Jozef Koma.
Antidepresíva menia správanie rýb
Trinásť percent receptov si však pacienti nevyzdvihnú. „Naša zdravotná poisťovňa sa pritom snaží motivovať lekárov k racionálnemu predpisovaniu liekov, vyhodnocujeme, či si lekári zobrazujú elektronickú liekovú knižku, či pracujú s upozorneniami na kontraindikácie a podobne,“ dodal Koma.
Poisťovňa Union ako prvá na Slovensku detailne analyzovala, ako vybrané hradené lieky vplývajú na znečistenie vôd a pôdy. Z analýzy vyplynulo, že rastúce a dlhodobé užívanie liekov vedie k tomu, že ich účinné látky sa stávajú významným environmentálnym problémom. Na rozdiel od tradičných znečisťujúcich látok nejde o veľké bodové zdroje, ale o difúznu záťaž, ktorá vzniká každodenným správaním miliónov jednotlivcov.
Antibiotiká v Európe. Niektoré krajiny spotrebujú až trojnásobok oproti iným
Jej najväčšia časť vzniká tým, že sa lieky v ľudskom tele často nerozložia úplne a ich zvyšky sú vylučované do kanalizácie. Ďalším zdrojom je nesprávna likvidácia nepoužitých alebo exspirovaných liekov, ktoré tak môžu končiť v bežnom odpade alebo dokonca v toalete, upozornila Dupaľová Ksenzsighová. Doplnila, že medzi lieky s najvýraznejším dosahom na životné prostredie patria tie na cukrovku, depresiu a proti bolesti. Za nimi nasledujú antibiotiká.
Po užití sa účinné látky z liekov dostávajú do odpadových vôd. Bežné čistiarne ich však nedokážu úplne odstrániť, a tak prenikajú nie len do pôdy, ale aj do riek a jazier, kde menia správanie rýb aj fungovanie ekosystémov. „Antidepresíva môžu u rýb znižovať prirodzenú ostražitosť, meniť reakcie na predátorov a narúšať vyhľadávanie potravy. Ryby sú následne odvážnejšie, no zároveň zraniteľnejšie. Antibiotiká zas prispievajú k vzniku a šíreniu antibiotickej rezistencie v prostredí. Čistiarne odpadových vôd sa tak môžu stať miestom, kde vznikajú odolné bakteriálne kmene. Nesteroidné protizápalové lieky, ako je diklofenak, môžu poškodzovať vnútorné orgány rýb, ich žiabre či imunitný systém, a to už pri veľmi nízkych koncentráciách. No a hormonálne lieky zas dokážu narušiť hormonálnu rovnováhu vodných organizmov, ovplyvňovať ich reprodukciu a vývoj,“ vysvetľuje ESG konzultantka a spoluautorka analýzy Michaela Krausová.
Antibiotiká treba doužívať celé
Zdravotná poisťovňa apeluje na pacientov, aby si nevyberali lieky do zásoby a dôsledne dodržiavali odporúčania ošetrujúceho. Zároveň povzbudzuje lekárov, aby tam, kde je to medicínsky možné, zvažovali racionálnejšie dávkovanie, kratšie liečebné schémy alebo nefarmakologické alternatívy. „Nesprávne alebo neuvážené užívanie medikamentov môže viesť k nežiaducim účinkom, zhoršeniu zdravotného stavu a v niektorých prípadoch aj k vzniku závislosti,“ upozornila Tatiana Foltánová z Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Foltánová vysvetlila, že pacienti môžu najviac prispieť tým, že lieky budú užívať podľa inštrukcií lekára. Osobitne upozornila na antibiotiká. Treba ich užívať nielen presne podľa pokynov lekára. Potrebné je aj doužívať celé balenie, aj keď sa už pacient cíti lepšie. Keď ich nedoužíva, dáva baktériám priestor antibiotikám odolať. Tie neskôr nemusia zabrať a ani u blízkeho či priateľa.
Neuveriteľný príbeh Pfizeru: Zarába miliardy liečením symptómov, nikdy nevyliečil jedinú chorobu
Zároveň je dôležité vyhnúť sa bežným zlozvykom požičiavať si lieky navzájom, hromadiť ich doma alebo odkladať si ich do zásoby, najmä antibiotiká. Tie by si ľudia v žiadnom prípade nemali sami indikovať, požičiavať si ich od druhých ani ich brať pri vírusových infekciách.
Antibiotická rezistencia je aktuálny svetový problém a práve takéto neuvážlivé konanie k nemu prispieva. Superodolné baktérie sú preto častou príčinou smrti najmä zraniteľných pacientov či seniorov.
Lieky nepatria do koša ani do toalety
V súvislosti so životným prostredím treba pamätať na to, že nespotrebované lieky nepatria do koša ani do toalety. „Exspirované lieky je správne vybrať z obalu, napríklad z blistra, dať do sáčku a odniesť do lekárne, ktorá ich vie bezpečne odovzdať na zneškodnenie,“ doplnila Foltánová.
Environmentálny dosah liekov sa nekončí len v kanalizácii. Lieky, ktoré si pacienti vyzdvihnú, no nakoniec ich nespotrebujú, po vrátení do lekární končia v spaľovniach. Štátny ústav pre kontrolu liečiv vyčíslil, že za predminulý rok sa vyzbieralo viac ako 291 ton liekového odpadu z lekární.
Jeho likvidácia je energeticky náročná a spojená s emisiami oxidu uhličitého. Výdavky na zber predstavujú viac ako 970-tisíc eur s daňou z pridanej hodnoty. „Každé balenie lieku, ktoré sa vyrobí, distribuuje a napokon spáli bez toho, aby bolo využité, zanecháva zbytočnú uhlíkovú stopu,“ uzavrela zdravotná poisťovňa.
